Translatopia – Stránka 7 – Ivana Krekáňová

Osobnosť autora v anglických a slovenských akademických textoch

Tejto téme som sa chcela venovať už dávno. Prvýkrát som sa nad ňou pozastavila pri písaní mojej diplomovej práce – ako študent anglického jazyka v rámci prekladateľstva a tlmočníctva som mala písať celú prácu v anglickom jazyku a narazila som na problém autorského vyjadrovania sa v slovenskom a anglickom akademickom/vedeckom texte. V slovenskom jazyku si totiž latinská rétorická tradícia vyžaduje pri takomto type textu používanie autorského plurálu, tzv. pluralis auctoris či pluralis modestiae, teda používanie prvej osoby množného čísla v referencii na autora textu.

Čítať ďalej

9. júna 2011/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Ako sa stať úradným prekladateľom alebo dlhá, drahá a tŕnistá cesta k pečiatke

Zistiť niekde celý postup, ako sa stať úradným (súdnym) prekladateľom, nie je vôbec jednoduché. A keď útržkovité informácie aj nájdete, aj tak vám stále množstvo vecí bude jasné asi tak, ako samotná terminológia tohto váženého stavu, ktorý niektorí nazývajú úradný prekladateľ, niektorí súdny prekladateľ a niektorí prekladateľ s pečiatkou (a ich kmeňový zákon č. 382/2004 im hovorí len prekladatelia, akoby bežní prekladatelia bez pečiatky ani nejestvovali). Môžete si síce prečítať zákon č. 382/2004 o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vykonávacie vyhlášky k nemu č. 490 a 491/2004, ale tie vám veľa z toho, ako to v praxi naozaj vyzerá a prebieha, nepovedia. Pôvodne som na túto tému chcela len krátko, nakoniec je z toho celkom dlhý článok.

Čítať ďalej

12. apríla 2011/od Ivana Krekáňová

Translatopia

O (nejestvujúcej) kritike prekladu II.

V prvej časti som spomenula dva najväčšie problémy kritiky prekladu (ak sa nejaká objaví) a to neexistencia jej komplexnosti a problém stanovenia hodnotiacich kritérií. Človek by mohol namietať, že umelecké/literárne dielo nemôžeme hodnotiť len na základe akýchsi komerčných kritérií (tak pragmatických, ako je kritérium, či dielo plní svoj účel), ale ako také, platia dokonca aj pre umelecké veľdiela. Neviem to napísať lepšie ako Umberto Eco: „I would hazard a guess that when Michelangelo was asked to build the dome of St. Peter´s it was understood both by the buyer and the artist that the dome not only had to be beautiful but also had to endure. The perfection of function is one of the requirements of an art work.“

Čítať ďalej

11. apríla 2011/od Ivana Krekáňová

Translatopia

O (nejestvujúcej) kritike prekladu I.

O kritike prekladu bola časť mojej diplomovky a keď som o tejto téme chcela pôvodne písať , malo to byť niečo krátke a úderné. Doteraz som si totiž myslela, že hlavným problémom kritiky prekladu na Slovensku a v Čechách je to, že nie je. Keď som však tému začala skúmať a vyhľadávať, zistila som, že sem-tam aj je, ale s tým, že ak sa vyskytne, tak len niektoré jej aspekty (najčastejšie negatívne a väčšinou len literárneho prekladu) a chýba nám kritika v akejsi komplexnej forme. A tak sa táto vďačná téma rozvinula na dva poctivé články.

Čítať ďalej

11. apríla 2011/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Čeština a angličtina sú jazyky stvorené pre humor…

…vyhlásil majster Terry Pratchett pri svojej nedávnej návšteve Prahy.

Celý článok nájdete tu, ale vrelo odporúčam najmä diskusiu pod článkom o Zeměploche a Plochozemi, geniálnych prekladoch do češtiny a prznení známych diel v slovenčine (je tam Švejk, Gaiman, Pratchett, Tolkien a mnohí ďalší) a ako podať ducha knihy a vyjadriť sa v duchu jazyka…

www.sme.sk, 28.2.2011

1. marca 2011/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Chcete vedieť, koľko sa platí za normostranu na ministerstvách?

Prečítajte si zaujímavé porovnanie cien viacerých prekladateľských agentúr, za ktoré prekladajú našim ministerstvám v článku Veroniky Folentovej V prekladoch za štátne panuje babylon cien, ktorý bol uverejnený na sme.sk. Okrem zaujímavého zistenia, že jedna agentúra dáva ministerstvám rôzne ceny, je fascinujúci aj rozsah týchto cien – od 15 do 39 eur!

Zdroj: sme.sk

22. decembra 2010/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Hotelové jakuzzy alebo čo to kieho…

Opäť som bola v jednom hoteli a vy, čo ma už poznáte, určite viete, čo bude teraz nasledovať. No áno, opäť odfláknutý hotelový preklad. Odfláknutý o to prekvapujúcejšie, že ide o štvorhviezdičkový hotel. A to pritom vôbec nie som typ, čo snorí po všetkých písaných textoch len aby našiel chybičku za každú cenu.

Čítať ďalej

9. decembra 2010/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Lakúny: biele miesta na jazykovej mape

Lexikálna medzera alebo lakúna (lat. lacuna: priepasť, priekopa) je neprítomnosť slova/výrazu/frazémy v určitom jazyku, teda, ak sa na to pozrieme z pohľadu prekladu a interakcie dvoch jazykov, chýbajúci ekvivalent. Najčastejšie lakúny sú frazémy (idiómy, teda ustálené obrazné spojenia, napr. niekomu cigáni v bruchu vyhrávajú) a vo všeobecnosti slová, ktoré vychádzajú z kultúrneho prostredia toho ktorého jazyka.

Čítať ďalej

2. decembra 2010/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Pragmatika prekladu alebo prečo vlastne prekladatelia potrebujú poznať účel prekladu

No, pragmatika prekladu. Pragmatika prekladu sa zaoberá zrozumiteľnosťou a účinnosťou jazykových i mimojazykových prostriedkov na prijímateľa so zvláštnym zreteľom na metódy a formy zámerného výberu týchto prostriedkov v snahe o dosiahnutie komunikačného zámeru. Tak ako všetko, čo má nejaký zmysel a o čom sa napriek tomu píše komplikovane, dá sa aj toto vysvetliť úplne jednoducho, takže si to preložíme do normálneho jazyka. Pragmatika v preklade je o tom, aké prostriedky a akú formu použije prekladateľ v preklade, pričom svoje rozhodnutie založí na tom, že vie, komu alebo pre aký účel je preklad určený.

Čítať ďalej

2. septembra 2010/od Ivana Krekáňová

Translatopia

Príbeh korzičtiny alebo „a lingua ossu un há e ossu tronca“

Korzické príslovie a lingua ossu un há e ossu tronca (slová nemajú žiadne kosti, ale môžu ich lámať) vystihuje búrlivý príbeh korzičtiny, ktorá je ďalším príkladom toho, ako jazyk úzko súvisí s identitou národa. Korzičtina je tradičným rodným jazykom Korzičanov, a aj keď je na Korzike oficiálnym jazykom francúzština, podľa nedávneho prieskumu sa 88% obyvateľov považuje za Korzičanov, nie za Francúzov, a 68% si myslí, že Korzika by nebola Korzikou bez ľudí hovoriacich korzicky.

Čítať ďalej

7. júla 2010/od Ivana Krekáňová

Kontakt