V prvej časti som spomenula dva najväčšie problémy kritiky prekladu (ak sa nejaká objaví) a to neexistencia jej komplexnosti a problém stanovenia hodnotiacich kritérií. Človek by mohol namietať, že umelecké/literárne dielo nemôžeme hodnotiť len na základe akýchsi komerčných kritérií (tak pragmatických, ako je kritérium, či dielo plní svoj účel), ale ako také, platia dokonca aj pre umelecké veľdiela. Neviem to napísať lepšie ako Umberto Eco: „I would hazard a guess that when Michelangelo was asked to build the dome of St. Peter´s it was understood both by the buyer and the artist that the dome not only had to be beautiful but also had to endure. The perfection of function is one of the requirements of an art work.“
Ferenčík – Newmark
Translatológia v zahraničí má hodnotiacich koncepcií omnoho viac, ako máme u nás (a v Čechách, pričom opäť platí, ako skoro pri všetkom, že v Čechách toho majú viac), ale jedna z najlepších, aké sa mi kedy dostali do rúk, je od Newmarka, ktorý ju zhrnul vo svojej Textbook of Translation. U nás kritiku najucelenejšie zhrnul Ján Ferenčík v Kontextoch prekladu, ktoré sú však z roku 1982. Ak sa mi bude niekedy v budúcnosti viac chcieť, obom ich teóriám o tom, ako pristupovať ku kritike prekladu, sa budem venovať podrobnejšie (bolo by to naozaj na dlho).
Aby som ich prístup k prekladovej kritike len v krátkosti zhrnula: najdôležitejším základom je komparatívna analýza prekladu s originálom a hodnotiaca syntéza, ktorá je na analýze postavená. Nesmie sledovať len očividné chyby a nesprávne riešenia, ale ak má byť komplexná, nemôže sa venovať len prekladu, ale musí porovnať originál s prekladom a na základe znalosti prekladateľovej stratégie preklad zhodnotiť s ohľadom na viaceré aspekty.
Koncepcia prekladateľa a konečný účel, ktorému má kritika prekladu slúžiť
Zistenia komparatívnej analýzy by mali slúžiť nejakému účelu, čo je väčšinou hodnotenie na nich založené. Táto analýza nám poskytne informácie o podobnostiach a rozdieloch oboch textov, ako aj o prekladateľskom procese a použitej metóde a stratégiách (koncepciách). Vilikovský vo svojom legendárnom dielku Preklad ako tvorba tvrdí, že „Úlohou kritiky prekladu musí byť zistenie, či významová a hodnotová štruktúra výsledného textu zodpovedá originálu – pričom štruktúra jazykových prostriedkov hrá iba podružnú úlohu.“
Ako som už spomínala, je veľmi dôležité hodnotiť preklad ako celok, brat do úvahy účel a zámer prekladateľa, teda jednoducho povedané, mať na mysli stratégiu (koncepciu) prekladateľa. Anthony Pym v Translation and Text Transfer tiež prehlásil, že kritika by mala len veľmi opatrne pristupovať k tvorbe nemeniteľných pravidiel, pretože existuje množstvo spôsobov prístupu k prekladaniu a prostredníctvom prekladu sa dá povedať mnoho vecí, pričom prílišné teoretizovanie môže spôsobiť viac škody než úžitku, ak sa bude venovať len zlej prekladovej praxi. Ak môžu mať prekladatelia nápady, kritici by mali byť pripravení neodsudzovať vedome použité stratégie.
Nedá mi nepoužiť ešte jeden skvelý citát, tentoraz od Braňa Hochela: “Koncepcia totiž determinuje celý proces prekladu, voľbu prekladateľských nástrojov a prekladateľskej matérie; je zásadným a základným predpokladom kvality; absencia koncepcie je zas zárukou prekladateľského diletantizmu.”. Prekladateľ formuluje svoju stratégiu na základe vlastnej interpretácie originálu a na jej základe si vyberá metódu prekladu, ktorá mu bude slúžiť na reprodukciu originálu. A, samozrejme, zámer autora – jeho očakávaný dopad na príjemcu – je jedným z najdôležitejším faktorov v preklade (čo však neznamená, že sa dá ľahko pochopiť). Prekladateľ pritom nemusí svoju stratégiu formulovať explicitne, častejšie sa stáva, že postupuje podľa podvedomej stratégie. Vilikovský vo svojej prednáške na 2. trienálnej anglistickej konferencii v Budmericiach správne (no to by teda bolo, aby som ja kritizovala samého veľkého Vilikovského, však) poznamenal, že je to práve koncepcia prekladateľa, kvôli ktorej by sa kritika nemala zameriavať len na slova či výrazu, pretože nesprávne lexikálne vyjadrenie ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že účinok diela bude pokrivený.
Prekladateľské ceny ako forma vyjadrenia kritiky
Jedným z mála prejavov kritiky preklady sú prekladateľské ceny a ohodnotenia, pričom ich váha je rôzna, keďže hodnota akéhokoľvek ocenenia je tvorená jeho doterajšími nositeľmi. Na Slovensku patria medzi tie známejšie Cena Jána Hollého a Cena Zory Jesenskej za umelecký preklad a Cena Mateja Bella za odborný a vedecký preklad. V Čechách je to najmä Cena Josefa Jungmanna, ale majú aj Státní ocenění za překlad (čo u nás chýba) a Cenu Jiřího Levého. Dalo by sa povedať, že je toho dosť, škoda ale je, že tieto ocenenia stále nebudia záujem širšej verejnosti, alebo aspoň vydavateľstiev.
Aj keď tieto ceny veľkú pozornosť verejnosti nebudia, je dobré, že existujú. Škoda však je, že na Slovensku nemáme (aspoň pokiaľ viem) ocenenia tých najhorších prekladov, teda upozornenia na preklady, ktoré výrazným spôsobom porušujú požiadavky kladené na preklad. Možno by takéto anticeny pomohli znížiť množstvo nie veľmi kvalitných prekladov, ktoré a v našich kníhkupectvách objavujú. V Čechách majú anticenu Skřipec a anticenu Koniáš, ktorú založil Richard Podaný a ktorá sa udeľuje za tie najhoršie scifi preklady.
Určitou formou kritiky sú aj ocenenia prekladov na prekladateľských súťažiach, ako sú Juvenes translatores či Prekladateľská univerziáda. Všetko v týchto dvoch článkoch o kritike platí viac na literárny ako na neliterárny – odborný preklad, aj keď do istej miery platí pre oba druhy prekladu. Pravdou je, že prekladateľské ceny existujú len pre literárny preklad (okrem Ceny Mateja Bella). Možno to je spôsobené aj tým, že pri neliterárnom preklade je prekladateľ ešte neviditeľnejší ako pri tom literárnom. Ocenenia (a aj anticeny) sú pritom výborným začiatkom hodnotenia prekladov a toho, aby sa tie najlepšie a najhoršie dostávali do povedomia aj širšej verejnosti. Aby však mali z hľadiska kritiky určitý význam, treba ich hodnotiť komplexne.
Literatúra:
Eco Umberto – Mouse or Rat? Translation as Negotiation
Ferenčík Ján – Kontexty prekladu
Hochel Braňo – Koncepcia prekladu (vyšlo v zborníku Chiméra prekladania, 1999)
Newmark Peter – Textbook of Translation
Pym Anthony – Translation and Text Transfer
Vilikovský Ján – Preklad ako tvorba
Vilikovský Ján – Čo už nie je preklad? (prednesené na 2. trienálnej anglistickej konferencii, Budmerice 2007)