Nedávno som zažila telefonát, ktorý sa niesol v nasledovnom duchu:
„Dobrý deň, našla som si vás na internete, potrebovala by som preklad rodného listu, bolo by to možné?“
„Dobrý deň, to asi potrebujete úradný preklad, ja ale zatiaľ súdne preklady nerobím.“
„A aké preklady robíte?!?“
„Rôzne, ale nie úradné, nie s pečiatkou.“
„To ste potom aká prekladateľka prosím vás?“
„No…normálna? Vyštudovaná VŠ v odbore, pracujem na živnosť atď., ale nie som súdna prekladateľka, teda nemám oficiálnu okrúhlu pečiatku.“
„A to potom ako robíte tie preklady? To sa tam ani nepodpíšete?!?“
No, a takto to ešte chvíľu pokračovalo. Zistila som, že mnohí ľudia naozaj nevedia, aký je vlastne rozdiel medzi dvoma druhmi prekladateľského živočícha: tzv. „normálnym“ prekladateľom a súdnym prekladateľom. A ten rozdiel je naozaj dosť veľký. Jednoducho povedané, rozdiel medzi prekladom a súdnym prekladom by sa dal prirovnať k rozdielu medzi kópiou a notársky overenou kópiou.