Keď sa etymológia spojí s mapami, môže z toho vzniknúť fascinujúci historický príbeh. Presne ako v prípade čaju. Slová pre čaj vo väčšine svetových jazykov sú až na pár výnimiek odvodené z dvoch základných koreňov, a to podľa toho, akou cestou sa čaj do konkrétnej krajiny pôvodne dostal.
Archívne fotografie z knihy Jána Roznera Sedem dní do pohrebu
Prezident Andrej Kiska vyznamenal pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky dvadsať osobností z rôznych spoločenských oblastí, vrátane Zory Jesenskej, ktorej udelil Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam „za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti“.
Norimberské procesy boli prelomové v mnohých ohľadoch. Hoci sa často skloňuje práve ich medzinárodný dosah či právne aspekty, už menej sa vie, že práve vďaka nim vzniklo moderné simultánne tlmočenie, bez ktorého si dnes už svet medzinárodných ekonomických či politických vzťahov nevieme ani predstaviť.
Tvrdenie, že Eskimáci majú sto slov pre sneh, je jedným z najrozšírenejších populárnych tvrdení, ktoré poznajú takmer všetci, a zároveň ukážkovým nepravdivým mýtom, ktorý bol síce dávno vyvrátený, ale napriek tomu si žije ďalej svojim spokojným životom.
Pomiňme teraz úplne logickú myšlienku, že lexikálne zdroje jazyka jednoducho odrážajú prostredie, v ktorom jeho používatelia žijú, a teda že má slová, ktoré potrebujú, a nemá slová pre veci, ktoré pomenovať nepotrebujú, pretože s nimi neprišli do styku alebo ich nepoznajú (zjednodušene povedané).
Názov jedného z najprekladanejších dokumentov na svete, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je vo francúzštine oficiálne Déclaration universelle des droits de l’Homme, hoci francúzske homme znamená muž a nie na človek vo všeobecnosti. Z historických dôvodov sa Francúzi svojho homme nechcú vzdať, a tak toto jedno slovíčko začína pod tlakom snahy o politicky korektné vyjadrovanie meniť svoje lexikálne a sémantické prostredie.
Ak chceme pochopiť, prečo aj v dnešnej dobe agresívnej (a niekedy značne nezmyselnej) politickej korektnosti používajú práve tento výraz a nie niečo iné, čo by lepšie a explicitnejšie vyjadrovalo význam human či ľudský (a v duchu politickej korektnosti zahŕňalo mužov aj ženy), musíme späť do minulosti. Pre Francúzov má totiž spojenie droits de l’homme veľký kultúrny význam už od doby Francúzskej revolúcie.
Celý článok si môžete prečítať tu.
O prekladaní je kníh mnoho a tak ako pri knihách o čomkoľvek aj tu platí, že mnoho ich je priemerných, zopár dobrých, väčšina premieľa stále tú istú históriu vývoja translatologických teórií a potom sa z času na čas nájde nejaká skutočne výnimočná, ktorú stojí za to prečítať aj v prípade, že prekladatelia nie ste. Kniha Davida Bellosa „Is that a Fish in Your Ear?“ je rozhodne ten posledný prípad, a ešte k tomu je to aj ten vzácny klenot, ktorý dokáže aj teoretické veci podať vtipne a zaujímavo (zdravím, Peter Newmark).
Som si (relatívne) istá, že dôležitosť a úlohu literatúry vo formovaní detského sveta a samozrejme aj jazyka, ktorý ho odzrkadľuje, vôbec nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať, i keď niektoré výsledky prekladateľskej práce detských kníh svedčia o tom, že nie každému to je také jasné.
V českom vydavateľstve Academia vyšla minulý rok v edícii Paměť fantastická kniha rozhovorov s dvadsiatimi siedmimi prekladateľmi „starej školy“, ktorí zažili redaktorskú a prekladateľskú prácu a vydavateľský svet za režimu i po ňom. Kniha veľmi zaujímavá, a to nie len pre prekladateľov, ale pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujíma, ako „vtedy“ u nás fungoval literárny svet. Ale napríklad aj to, ako dnes už legendárna česká komparatistika položila základy neskoršej teoretickej translatológie a vychovala celú generáciu filologicky veľmi vzdelaných ľudí.
Hotelovými prekladmi mám na mysli, s väčšou či menšou mierou hanlivej konotácie, práve tie nešťastné pokusy previesť akýkoľvek text verejne dostupný v hoteli či reštaurácii, ktoré sa prekladom ani pri najlepšej vôli nazývať nedajú.
Letné dvojčíslo časopisu Romboid (5-6/2013) sa okrem iného venuje aj témam situácie prekladu a postavenia prekladateľa v spoločnosti. Keďže Romboid je časopis z oblasti literatúry a umenia, pod prekladom má na mysli preklad umelecký (čo samozrejme nie je na škodu, len je potrebné to rozlišovať) a v tomto dvojčísle sa o ňom dočítate mnoho zaujímavého.