Lingvistická detektívka dekády, tak nazvali v New York Times Magazine neuveriteľný príbeh o tom, ako vznikal legendárny anglický slovník The Oxford English Dictionary.
Faktografická kniha The Professor and the Madman Simona Winchestera rozpráva príbeh o tom, ako v devätnástom storočí vznikal slovník The Oxford English Dictionary. Vytvorenie prvého vydania slovníka, ktoré malo 12 zväzkov, trvalo vyše 70 rokov. Pri tvorbe slovníka dovtedy nevídaného rozsahu, akým OED mal byť (slovníky predtým obsahovali len niektoré, „dobré“ či vybrané slová, tento mal obsiahnuť celú anglickú slovnú zásobu) bolo v tom čase nevyhnutné využiť pomoc stoviek dobrovoľníkov.
V podaní Simona Winchestera má však dve základné postavy: hlavného editora OED Jamesa Murraya a bývalého amerického vojaka a chirurga Dr. W. C. Minora. Doktor Minor bol jedným z najproduktívnejších dobrovoľníkov, ktorý redakčnému tímu zasielal neuveriteľné množstvo konkrétnych použití slov v anglickej literatúre (viac než desaťtisíc slovníkových hesiel).
Keď ho chcel James Murray po rokoch vzájomnej korešpondencie navštíviť, vysvitlo, že doktor Minor je pacientom ústavu pre duševne chorých. Bulvár spravil z tejto skutočnosti dokonca dobovú senzáciu (kde si mnohé vymyslel, ako inak), ale ak aj nie ste jazykoví nadšenci, práve príbeh doktora Minora robí celé rozprávanie o OED zaujímavé: jeho život bol smutný a tragický, trpel zážitkami z americkej občianskej vojny, ktorá zažila nové zbrane ale staré lieky, a jeho skúsenosti nakoniec vyústili do duševnej poruchy (na obálke knihy je jeho fotografia zo sklonku života). Z ústavu pre duševne chorých a do amerického domáceho liečenia ho nakoniec prepustil Churchill. No a ak ste jazykoví nadšenci, tak o to je táto kniha ešte lepšia.
Okrem toho, že sa dozviete zaujímavé veci z vojny Severu proti Juhu či o vývoji liečby duševných chorôb, nahliadnete do dejín lexikografie a vývoja slovníkov, a nájdete tam aj množstvo zaujímavých etymologických pasáží. Napríklad o Horacovi Walpolovi a jeho príspevku anglickému jazyku slovom serendipity (čo je niečo ako šťastná zhoda náhod, alebo niečo dobré, čo objavíte, hoci ste to nehľadali): súvisí so Srí Lankou. Arabský názov ostrova je Serendib (alebo Serendip) a do angličtiny sa slovo serendipity dostalo vďaka tomu, že anglický spisovateľ Horace Walpole ho použil v liste (to bolo v roku 1754), v ktorom písal o náhodnom objave strateného obrazu, a odkazoval na perzskú rozprávku „Tri princezné zo Serendipu“, ktoré, podľa neho, objavovali veci, ktoré ani nehľadali, šťastnou náhodou.
A, celkom príhodne, nájdete tu aj pôvod slov bedlam a lunatic: slovo bedlam (blázinec) vzniklo z názvu londýnskej nemocnice pre duševne chorých, London´s Bethlehem Hospital for the Insane, čo bolo kedysi tak hrozné miesto, že jej názov sa v skrátenej forme začal používať ako všeobecné pomenovanie blázinca. Lunatic (šialenec, pomätenec) zas súvisí s latinským slovom pre Mesiac: luna. Pôvodne totiž označovalo ľudí, ktorí trpeli záchvatmi opakovanej šialenosti, ktorá mala údajne závisieť na fázach Mesiaca.
…
Simon Winchester: The Professor and the Madman (Harper Collins Publishers, 1998, 1999, 2005)
