Norimberské procesy boli prelomové v mnohých ohľadoch. Hoci sa často skloňuje práve ich medzinárodný dosah či právne aspekty, už menej sa vie, že práve vďaka nim vzniklo moderné simultánne tlmočenie, bez ktorého si dnes už svet medzinárodných ekonomických či politických vzťahov nevieme ani predstaviť.
Tvrdenie, že Eskimáci majú sto slov pre sneh, je jedným z najrozšírenejších populárnych tvrdení, ktoré poznajú takmer všetci, a zároveň ukážkovým nepravdivým mýtom, ktorý bol síce dávno vyvrátený, ale napriek tomu si žije ďalej svojim spokojným životom. Pomiňme teraz úplne logickú myšlienku, že lexikálne zdroje jazyka jednoducho odrážajú prostredie, v ktorom jeho používatelia žijú, a teda že má slová, […]
Názov jedného z najprekladanejších dokumentov na svete, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je vo francúzštine oficiálne Déclaration universelle des droits de l’Homme, hoci francúzske homme znamená muž a nie na človek vo všeobecnosti. Z historických dôvodov sa Francúzi svojho homme nechcú vzdať, a tak toto jedno slovíčko začína pod tlakom snahy o politicky korektné vyjadrovanie meniť svoje lexikálne a sémantické prostredie. Ak […]
O prekladaní je kníh mnoho a tak ako pri knihách o čomkoľvek aj tu platí, že mnoho ich je priemerných, zopár dobrých, väčšina premieľa stále tú istú históriu vývoja translatologických teórií a potom sa z času na čas nájde nejaká skutočne výnimočná, ktorú stojí za to prečítať aj v prípade, že prekladatelia nie ste. Kniha […]
Som si (relatívne) istá, že dôležitosť a úlohu literatúry vo formovaní detského sveta a samozrejme aj jazyka, ktorý ho odzrkadľuje, vôbec nie je potrebné zvlášť zdôrazňovať, i keď niektoré výsledky prekladateľskej práce detských kníh svedčia o tom, že nie každému to je také jasné.
V českom vydavateľstve Academia vyšla minulý rok v edícii Paměť fantastická kniha rozhovorov s dvadsiatimi siedmimi prekladateľmi „starej školy“, ktorí zažili redaktorskú a prekladateľskú prácu a vydavateľský svet za režimu i po ňom. Kniha veľmi zaujímavá, a to nie len pre prekladateľov, ale pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujíma, ako „vtedy“ u nás fungoval literárny […]
Hotelovými prekladmi mám na mysli, s väčšou či menšou mierou hanlivej konotácie, práve tie nešťastné pokusy previesť akýkoľvek text verejne dostupný v hoteli či reštaurácii, ktoré sa prekladom ani pri najlepšej vôli nazývať nedajú.
Letné dvojčíslo časopisu Romboid (5-6/2013) sa okrem iného venuje aj témam situácie prekladu a postavenia prekladateľa v spoločnosti. Keďže Romboid je časopis z oblasti literatúry a umenia, pod prekladom má na mysli preklad umelecký (čo samozrejme nie je na škodu, len je potrebné to rozlišovať) a v tomto dvojčísle sa o ňom dočítate mnoho zaujímavého.
Problém neviditeľnosti prekladateľa v kultúrnom prostredí, ktoré obohacuje, ma zaujímal už dávnejšie, ale kým som o tom nezačala vyhľadávať informácie, netušila som, že problém takmer až anonymity prekladateľov umeleckých diel (svetlých výnimiek je bohužiaľ žalostne málo) nie je charakteristický len pre nás, ale už niekoľko rokov sa ním zaoberajú aj rôzne inštitúcie združujúce prekladateľov aj […]
Hovoriť o tom, že naša doba sa mení a vyvíja stále rýchlejšie a prináša množstvo nových javov, ktoré treba pomenovať, je už niekoľko rokov len opakovaním starej známej pravdy. Neologizmy, perspektívne (tie, čo sa stanú súčasťou slovnej zásoby) aj neperspektívne (tie, ktoré vymiznú), tu boli aj budú a vždy tvorili jednu z prirodzených súčastí jazykového […]