O tom, že slovo huncút nie je až také nevinné, ako by sa mohlo zdať, smoking naozaj súvisí s fajčením a kravatu máme vďaka Chorvátom.

Peniaze

Už som pred časom písala, že „kúpiť niečo za babku“, teda lacno, sa hovorí preto, lebo babka označovala uhorskú medenú mincu najnižšej hodnoty (pol denára). Ako tak čítame s deťmi povesti o slovenských hradoch, začala som rozmýšľať, a čo ďalšie označenia peňazí?  

No tak ten denár bola strieborná rímska minca, ktorá sa nazývala podľa latinského slova „denarius“ – obsahujúci desať (lebo jeden denár mal hodnotu desať asov, čo boli pre zmenu mince medené). Dukát sa volá podľa latinského „ducatus“ – vojvodstvo, údajne podľa vojvodu z Apúlie, ktorý si okolo roku 1140 nechal takéto mince vyraziť; iné zdroje hovoria, že je to preto, lebo slovo „ducatus“ ozančujúce vojvodstvo tvorilo časť nápisu na zlatej minci v Benátkach od roku 1284. Toliar, to je z nemeckého Taler, skráteného výrazu pre „Joachimsthaler“, teda „jáchymovský peniaz“ – podľa českého mesta Jáchymov, kde sa strieborné toliare razili (lebo Jáchymov bol nemecky Joachimsthal).

Oblečenie

Smoking ako označenie konkrétneho typu formálneho oblečenia sme prevzali z angličtiny, kde sa „smoking jacket“ (doslova kabát na fajčenie) začalo vo veľkom používať v druhej polovici 19. storočia, kedy sa turecký tabak stal vďaka vojakom vracajúcim sa z Krymskej vojny v Británii mimoriadne populárny. Gentleman sa po dobrom jedle vybral do miestnosti určenej na fajčenie a obliekol si „smoking jacket“, teda sako, ktoré malo zachytávať dym z cigár a zároveň chrániť oblečenie pred popolom.

Ale kravata je ešte lepšia. Hoci sa zo začiatku písalo rôzne, do osemnásteho storočia sa v angličtine zjednotilo na „cravat“. Angličania to prevzali zo staršieho francúzskeho „Cravate“, čo znamenalo „Chorvát“, pretože francúzski vojaci si všimli, že Chorváti, ktorí bojovali po ich boku v Tridsaťročnej vojne, radi nosili šatky uviazané tak, ako my dnešné kravaty, a tak ich nazvali podľa slovanských spolubojovníkov, ktorí sami seba volali „Hrvat“.

Názvy

Už som spomínala Gibraltár, Burkinu Fasu, aj Venezuelu (názvy krajín sú celkovo zaujímavé čítanie, k tomu sa ešte hádam časom dostanem). Názov Pakistan znamená „krajina čistých“ (z kombinácie urdčiny a perzštiny), ale v skutočnosti je to akronym, ktorý vytvoril v roku 1933 indický moslimský aktivista Choudhary Rahmat Ali z prvých (ale aj posledných, aby to zas nebolo také jednoduché) písmen názvov provincií, ktoré do územia neskoršieho Pakistanu (ktorý oficiálne vznikol v roku 1947) patrili (teda akronym PAKSTAN – Pandžáb, Afganská provincia, Kašmír, Sindh a Balúčistán – z toho je tam to „tan“ + písmeno I pridali pre ľahšiu výslovnosť).  

No, a keď sme už pri tých krajinách, viete, že Srí Lanka súvisí s anglickým slovom „serendipity“ (čo je niečo ako šťastná zhoda náhod, alebo niečo dobré, čo objavíte, hoci ste to nehľadali)? Arabský názov ostrova je Serendib (alebo Serendip) a do angličtiny sa slovo serendipity dostalo vďaka tomu, že anglický spisovateľ Horace Walpole ho použil v liste (to bolo v roku 1754), v ktorom písal o náhodnom objave strateného obrazu, a odkazoval na perzskú rozprávku „Tri princezné zo Serendipu“, ktoré, podľa neho, objavovali veci, ktoré ani nehľadali, šťastnou náhodou. 

Sahara znamená po arabsky púšť (ṣaḥra), takže ak napríklad po anglicky poviete Sahara desert, znamená to vlastne púšť púšť. Desert je z latinského „desertum“, niečo opustené, ponechané napospas, a naše slovo púšť zas vychádza zo slova pustatina, opustená zem.

S dezertom to ale nemá nič spoločné. Náš dezert a anglický dessert je z francúzskeho "desservir" teda "upratať stôl po skončení jedla" (a pripraviť ho na podávanie zákusku po hlavnom jedle).

Aby sme sa vrátili aj domov, Turiec: nie, žiadni Turci. Na prednáške Michala Wiezika som sa okrem množstva iného zaujímavého naučila, že Turiec je nazvaný podľa pratura (Bos primigenius). Pratur síce vyhynul, ale okrem Turca inšpiroval aj mnohé ďalšie geografické názvy (Stará Turá, Turčiansky Martin, Turčianske Teplice). Stará Turá má pratura dokonca aj v erbe. A Stručný etymologický slovník slovenčiny hovorí, že podľa tura ako zvieraťa predstavujúceho prírodné sily sa nazývajú aj Turíce, keďže pôvodne išlo asi o názov predkresťanského sviatku oslavujúceho príchod jari.

Keď už sme doma, slovo huncút je zjednodušením staršieho huncvut/huncfut, prevzatého z nemeckého Hunds-fott (zloženina z Hund – pes a Fotze – vulgarizmus pre pošvu). V slovenčine to bola kedysi mimoriadne expresívna nadávka. Keď budete nabudúce viesť ňuňu rozhovory s deťmi a využijete ľubozvučné "ej, ty huncút", spomeňte si, že to pôvodne znamenalo pohlavný orgán suky.

A tak rôzne (alebo pri prekladaní sa človek dozvie mnohé veci, a niečo z toho je aj zaujímavé)

Názov kurzíva máme z latinčiny: scriptura cursiva znamená „bežiace“ písmo, v protiklade k „stojacemu“ tlačenému písmu, no a vďaka prekladu som sa dozvedela, odkiaľ je anglický názov kurzívy, teda italics.

Benátsky učenec Aldus Manutius založil v roku 1494 prvé veľké vydavateľstvo na svete, Aldine Press. Bol to práve on, kto do typografie zaviedol kurzívu, a preto sa začala nazývať „italics“, podľa Italy, teda Talianska. Inak tento človek spravil pre kníhtlač a typografiu veľmi veľa. Nielenže zaviedol kurzívu, ale ako prvý začal tlačiť knihy menšieho formátu, čo sa dali ľahko nosiť so sebou, a ako bonus zaviedol do praxe aj bodkočiarku.  

Niektoré slová odvodené od mien osôb sú známejšie (gilotína, sendvič, iné menej (masochizmus), ale vedeli ste, že podľa skutočnej osoby vzniklo aj slovo bojkot?

Kapitán Charles Boycott bol írsky pozemkový agent, ktorý zastupoval neprítomného majiteľa pôdy. V roku 1880 bola zlá úroda a farmári chceli, aby im znížil nájomné za pôdu. Boycott (v mene majiteľa pozemkov) odmietol a pokúsil sa niekoľkých farmárov vysťahovať. Miestni ho následne (aj s podporou írskej pozemkovej únie) začali ignorovať, odmietali s ním obchodovať, v krčme mu nechceli naliať, a poštár mu dokonca odmietol doručovať poštu. Tento príbeh sa tak preslávil, že slovo „bojkotovať“ (v angl. to boycott) sa začalo používať ako synonymum hromadného odmietania.

A na záver krátky roztomilý príbeh slova toaleta:

Pochádza z francúzskeho slova „toile“, čo znamená plátno. V osemnástom storočí slovo „toilet“ označovalo plátenný poťah toaletného stolíka, na ktorý sa odkladali hygienické predmety a pomôcky na obliekanie, a neskôr označovalo už aj predmety samotné. Význam sa z toho preniesol na obliekanie a hygienu ako takú a následne aj na oddelenú miestnosť, v ktorej sa človek mohol upraviť. No a táto miestnosť pre úpravu odevu začala slúžiť ako opisný spôsob, keď ste sa chceli slušne opýtať na miestnosť, kde by ste mohli vykonať potrebu. Význam slova toaleta sa preniesol tak, že dnes už v ňom nenájdete ani oblečenie, ani plátno.

P.S. Vodka je vlastne ruská zdrobnenina z voda. Naozaj. A hamburger nie je zloženina z „ham“ a „burger“, ale volá sa podľa mesta Hamburgu.

Stručný etymologický slovník od Ľubora Králika je ten najlepší slovník, čo mám doma, ale aj toto je zaujímavá kniha.

Článok bol publikovaný v Denníku N. O etymológii som už písala tu, aj tu.

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP