V roku 2021 mi vyšli preklady štyroch zaujímavých kníh, hoci na niektorých som pracovala dlho predtým. Tu vám ich trochu priblížim.
Robert Macfarlane: Podzemie (Absynt)
Žijeme na nepokojnej zemi. A tak nás prirodzene zaujíma, aký bude svet po nás? Aké tvory ho budú obývať a kam sa pohnú zdanlivo nehybné horstvá? Odpoveď nehľadajme v budúcnosti, ale práve naopak – v tom, čo tu bolo dávno pred nami.
Je to kniha o neviditeľnom. O tom, čo je ľudskému zraku skryté. Jaskynné systémy hĺbené milióny rokov trpezlivou vodou, bezrozmerné banské štôlne, podzemné laboratóriá, ktoré sa snažia zachytiť kozmický vánok, lesný internet komunikujúcich stromov, obrovské podzemné mesto pod chodníkmi Paríža.
Robert Macfarlane sa vo svojej výnimočnej knihe Podzemie venuje tomu, čo by sme mohli nazvať paleontológia prítomnosti. Pozerá okolo seba a snaží sa predstaviť, čo po nás nájde akýsi budúci výskumník a ako bude interpretovať naše konanie. Podzemie je hlboká cesta strojom času do našej budúcnosti, pri ktorej nám Robert Macfarlane kladie zdanlivo jednoduchú otázku: Sme dobrými predkami?
Jeho cesty podzemím sa prelínajú stretnutiami s vedcami aj intenzívnymi pozorovaniami prírody. Vzniká z toho pozoruhodný žáner, v ktorom sa prirodzene prelína a dopĺňa reportáž s poéziou.
Táto kniha je podmanivo krásna, vo všetkých ohľadoch toho slova: základnou témou sú podzemné svety a ich vnímanie v rámci hlbokého geologického času. Robert Macfarlane sa vydáva do podzemných laboratórií, kde vedci skúmajú temnú hmotu, do odľahlých jaskýň, do katakomb pod Parížom, do lesov v okolí Londýna, do závrtov slovinského Krasu, do ľadovcových mlynov Grónska. Je to skrytý klenot, a rovno 150. absyntovka. Redakčne sa textu zhostili Ján Púček a Marta Maňáková a obálka je rovnaká ako v originálnom anglickom vydaní, a tiež má svoj príbeh, o ktorom sa v knihe dočítate. S touto knihou som strávila krásnych osem mesiacov, a viac o tom, ako sa mi toto výnimočné dielo prekladalo, som napísala v úvodnom článku do seriálu Čo prekladáš?, v ktorom prekladatelia približujú svoju prácu vlastnými slovami a ktorý zastrešujem.
„Aj vďaka skvelému prekladu našej kolegyne Ivany Krekáňovej máme možnosť čítať tieto krásne napísané riadky plné zvukov a príbehov zo skrytých miest našej planéty, ktoré by sme inak zrejme nikdy neobjavili.“ napísala Alexandra Jurišová v recenzii Podzemia pre SME Magazín o knihách.
„Podzemie je skutočne výnimočná kniha. V podstate je to reportáž (rozprávanie) o tom, čo všetko nájdete pod zemou – jaskyne, bane, hubové systémy, pohrebiská. Robert MacFarlane skúma krajinu pod našim nohami z pohľadu archeológa, geológa, fyzika, baníka alebo biológa. Zároveň je kniha tak akurát poetická a metaforická. Jedna z tých kníh, ktorú budem čítať viac ráz. Výborný je aj preklad Ivany Krekáňovej.“ napísal Branislav Kovár na sociálnych sieťach.
Debra N. Mancoff: Tajomstvá umenia (Ikar)
Dlho stratené majstrovské dielo Leonarda da Vinci sa nájde skryté za stenou. V obraze je zašifrovaná tajná správa, ktorej rozumie len vybraný okruh ľudí. Vojvodkyňa na portréte má oblečené šaty, ktoré pod rúškom jej vlastného štýlu vyjadrujú podporu politickým krokom a moci manžela. Príbehy tohto a mnohých ďalších umeleckých diel nájdete v knihe Tajomstvá umenia. Pozýva vás na pútavú cestu za záhadami aj objavmi umeleckého sveta a vy zistíte, že umelecké diela nie sú vždy tým, čím sa na prvý pohľad zdajú.
Tajomstvá umenia vychádzajú z komplexných zistení nových technológií, archívneho výskumu, vedeckých analýz a starej dobrej zvedavosti. Odhaľujú vrstvy významov pod povrchom známych majstrovských diel v príbehoch, ktoré vychádzajú len z faktov, ale zároveň sú také fascinujúce ako fikcia.
Hoci ten názov vyzerá všelijako, nie je to nič senzáciechtivé ani bulvárne, ale seriózna a navyše zaujímavá práca od historičky umenia.Niektoré príbehy umeleckých diel sú známe viac, iné menej; niečo sa vie už dlhšie vďaka archívnemu výskumu, niečo sa zistilo len nedávno vďaka moderným technológiám. Táto kniha je v skratke o tom, čo všetko sa skrýva pod povrchom umeleckých diel a čo sa dá pri pohľade na ne vidieť – od symbolov cez podvratné autoportréty až po cenzúru a politické vyjadrenia, celé to pozadie a kontext a podobne. Nájdete tu nielen slávne obrazy či maľby, ale aj performancie a fotografie a hlavne množstvo zaujímavých informácií od Vermeera po Dorotheu Tanningovú, od Piranesiho po Banksyho, od Rothkových triptychov po vygumovanú de Kooningovu kresbu…
Ak vás umenie čo len trochu zaujíma, toto nevynechajte.
Brian Fagan a Nadia Durrani: Čo sme robili v posteli (mamaš)
V tejto pútavej knihe sa Brian Fagan a Nadia Durrani venujú nekonečne rozmanitej úlohe postele v dejinách ľudstva. Posteľ bola miestom, kde sa nielen spalo, ale aj umieralo, milovalo, rodilo, rozprávali sa príbehy a konali spoločenské aktivity. Kto robil čo, s kým, prečo a ako sa v závislosti od doby a miesta neuveriteľne líšilo.
Ľudovít XIV. vládol Francúzsku z postele. Winston Churchill riadil počas druhej svetovej Britániu z tej svojej. Pocestní si bežne líhali spať s úplne cudzími ľuďmi a v mnohých domácnostiach sa o postele delili celé rodiny. Postele boli drahocenné a často boli vystavované na obdiv – Tutanchamóna pochovali na zlatej posteli a bohatí Gréci odchádzali do podsvetia na honosných ležadlách. Posteľ sa na súkromné, skryté miesto zmenila až v modernej dobe a na jej bohatú spoločenskú históriu sa do veľkej miery zabudlo.
Krásnu obálku slovenskému prekladu spravil Frenky Hříbal, a má, tak ako aj Podzemie, meno prekladateľa na obálke! Čo už by malo byť new normal, ale nie je, a preto je skvelé, ak to robia aj menšie vydavateľstvá, takže vydavateľstvo mamaš palec hore.
Každopádne, ak vám nestačí pekná obálka, toto je značne zaujímavá kniha o tom, akú úlohu hrala posteľ v spoločnosti naprieč dejinami. Posteľ dnes berieme ako niečo výsostne súkromné, čo by vlastne nemalo byť vidieť, ale po väčšinu histórie to tak vôbec nebolo, no a tu máte všetko pekne na kôpke, od egyptských faraónov po stredoveký Londýn, od čínskych cisárov po francúzskych pôrodníkov, a tak celkovo kto spal ako, s kým a kde. Čítanie na dobrú noc ako stvorené, ktoré vzniklo vo výbornej redakčnej spolupráci s Alexandrou Strelkovou.
Jednu prekladateľskú pikošku vám poviem: v stredovekom Anglicku bežne spali pocestní v hostincoch v spoločných posteliach, a jedna z nich bola legendárna: Veľká posteľ z Ware (dnes je vystavená v jednom londýnskom múzeu). Bola taká legendárna (a taká veľká), že sa dokonca objavila v Shakespearovej hre Večer trojkráľový, lenže do pôvodného slovenského prekladu sa nedostala, lebo u nás by sa alúzia úplne stratila. Vo verši „Lží popíš toľko, koľko sa ich sprace na papier, aj keby bol taký veľký ako posteľná plachta,“ je „posteľná plachta“ v origináli „plachta dosť veľká pre posteľ z Ware“.
No a prvou z nich bola krásna publikácia Knihy, ktoré ovplyvnili dejiny, o ktorých som už písala.
