Prvá dávka krátkych zaujímavostí o pôvode slov.
– dve francúzske slová: parapluie (dáždnik) a parasol (slnečník):
dáždniku sa u nás hovorovo (zast.) hovorí parazól, čo je z francúzskeho slova parasol, ktoré ale znamená slnečník; Česi to zvládli lepšie, u nich je to hovorovo paraple, z francúzskeho slova parapluie, čo je aj naozaj dáždnik, z toho máme u nás len slangovo (a ako bohemizmus) paraplíčko (v nápoji)
– „Ødegard je jeden z najrozšírenejších geografických názvov v Nórsku. Takmer každý región má nejaký Ødegard. Znamená to pustý statok a pochádza to z čias morovej epidémie v štrnástom storočí, ktorá vyhladila celé sídla.“ (zdroj: Ondrej Sokol – Ako som vozil Nórov)
– prečo sa v Amerike doláru hovorí „buck“: „When Michigan was a young territory, deer were so common and hunting such a part of life, that deer skins or whole deer were used as money. A deer carcass was worth a dollar, and hence, the dolalr became known for what it was worth – a buck.“ (zdroj: Pictures in History)
– v roku 711 dobyla armáda Arabov a marockých Berberov pod vedením Tárika ibn Sijáda Gibraltár a ten nechal ikonickú gibraltársku skalu po sebe pomenovať „Džebel-el-Tarik“ (Tarikova skala). Odtiaľ Gibraltár.
– v predchádzajúcich storočiach babka označovala uhorskú medenú mincu najnižšej hodnoty (pol denára) a preto sa doteraz hovorí “kúpiť niečo za babku” teda lacno
– vývoj jazyka v priamom prenose: Oxford English Dictionary oznámil vyše 100 nových slov súvisiacich s filmovým priemyslom, ktoré si našli cestu do oficiálneho slovníka. Medzi nimi slovo “Lynchian,” ktoré Oxford English Dictionary definuje ako prídavné meno opisujúce filmové alebo televíztne dielo, ktoré je “characteristic, reminiscent, or imitative of the works of David Lynch.” A okrem toho ešte aj adjektíva vychádzajúce z umeleckých kvalít iných režisérov, napr.: Stanley Kubrick (“Kubrickian”), Steven Spielberg (“Spielbergian”), Frank Capra (“Capraesque”), Quentin Tarantino (“Tarantinoesque”), a Robert Altman (“Altmanesque”) (zdroj: Indiewire)
– via Tomas Bella: “station wagon sa volá preto station wagon, že keď začali vo veľkom cestovať Američania na výlety vlakom, tak zrazu bolo problém, ako sa dostať s kopou kufrov na stanicu, čiže to je doslova auto s prirobenou zadnou časťou, keď potrebuješ ísť s kufrom na stanicu”
– vedeli ste, že švédsky stôl máme naozaj zo Švédska? Podávanie jedla na jednom stole, z ktorého si každý mohol vziať čo chcel a kedy chcel, je v škandinávskych krajinách už tradičnou formou stolovania, ktorá má svoje korene hlboko v minulosti. Švédi ho nazývajú smörgåsbord, teda v preklade „stôl, pri ktorom si človek sám robí obložené chlebíky“. A prečo mu hovoríme práve švédsky a nie napríklad dánsky? Pretože Švédi si túto formu pohostenia vybrali pre svoj pavilón na Svetovej výstave v New Yorku v roku 1939, ktorá mala obrovský úspech, a tak sa ich smörgåsbord dostal do širšieho povedomia a nakoniec aj do našej reči.
– sardinku máme naozaj zo Sardínie: východiskom názvu sardinka je latinské „sarda“ – ryba lovená na sardínskom pobreží, či „Sardus“ – pochádzajúci zo Sardínie
– leporelo je pomenované podľa Leporella, sluhu z Mozartovej opery Don Giovanni, ktorý zostavil dlhý zoznam mileniek svojho pána, no a odtiaľ v jazyku tlačiarov „Leporellov album“, skrátene leporelo, ako označenie papierových hárkov skladaných na spôsob harmoniky (zdroj: Ľubor Králik – Stručný etymologický slovník slovenčiny)
– Arktída a Antarktída: ak si neviete zapamätať, ktorá je kde, tak etymológia pomôže. Arktídu máme zo starogréckeho arktos – medveď, podľa súhvezdia Veľkej medvedice (Ursa Major, náš obľúbený Veľký voz je len jej časťou) a Malého medveďa, ktoré sú vidieť na severnej pologuli, kde je aj arktická oblasť, ktorú podľa gréckych povestí tieto medvede strážili. Antarktída je jej opakom, na juhu, teda anti-arktos, oproti Arktíde
– demižón ako väčšiu opletenú fľašu máme z anglického demijohn, ktoré prišlo z francúzskeho dame-jeanne, teda pani Jana, čo bolo pôvodne žartovné pomenovanie nádoby súvisiace s jej oblým tvarom a opletením pripomínajúcim ženský odev (zdroj: Ľubor Králik – Stručný etymologický slovník slovenčiny)
– lazaret nesúvisí len s Lazárom z Biblie, ale aj s históriou. Keď v roku 1348 postihol Benátky mor, zriadili na ostrove Santa Maria di Nazaret špitál a nazvali ho podľa Lazára. Spojením slov Lazár a Nazaret vznikol lazaret (zdroj: Jana Skladaná – Ukryté v slovách)
– za ženské meno Jessica sa môžeme poďakovať Shakespearovi: v hre Kupec benátsky pomenoval jednu z postáv Jessica, pravdepodobne podľa biblického Iscah (zdroj: Oxford Dictionaries: 8 names that were invented by authors)
