Norimberské procesy boli prelomové v mnohých ohľadoch. Hoci sa často skloňuje práve ich medzinárodný dosah či právne aspekty, už menej sa vie, že práve vďaka nim vzniklo moderné simultánne tlmočenie, bez ktorého si dnes už svet medzinárodných ekonomických či politických vzťahov nevieme ani predstaviť.
Tvrdenie, že Eskimáci majú sto slov pre sneh, je jedným z najrozšírenejších populárnych tvrdení, ktoré poznajú takmer všetci, a zároveň ukážkovým nepravdivým mýtom, ktorý bol síce dávno vyvrátený, ale napriek tomu si žije ďalej svojim spokojným životom.
Pomiňme teraz úplne logickú myšlienku, že lexikálne zdroje jazyka jednoducho odrážajú prostredie, v ktorom jeho používatelia žijú, a teda že má slová, ktoré potrebujú, a nemá slová pre veci, ktoré pomenovať nepotrebujú, pretože s nimi neprišli do styku alebo ich nepoznajú (zjednodušene povedané).
Názov jedného z najprekladanejších dokumentov na svete, Všeobecnej deklarácie ľudských práv, je vo francúzštine oficiálne Déclaration universelle des droits de l’Homme, hoci francúzske homme znamená muž a nie na človek vo všeobecnosti. Z historických dôvodov sa Francúzi svojho homme nechcú vzdať, a tak toto jedno slovíčko začína pod tlakom snahy o politicky korektné vyjadrovanie meniť svoje lexikálne a sémantické prostredie.
Ak chceme pochopiť, prečo aj v dnešnej dobe agresívnej (a niekedy značne nezmyselnej) politickej korektnosti používajú práve tento výraz a nie niečo iné, čo by lepšie a explicitnejšie vyjadrovalo význam human či ľudský (a v duchu politickej korektnosti zahŕňalo mužov aj ženy), musíme späť do minulosti. Pre Francúzov má totiž spojenie droits de l’homme veľký kultúrny význam už od doby Francúzskej revolúcie.
Celý článok si môžete prečítať tu.
Letné dvojčíslo časopisu Romboid (5-6/2013) sa okrem iného venuje aj témam situácie prekladu a postavenia prekladateľa v spoločnosti. Keďže Romboid je časopis z oblasti literatúry a umenia, pod prekladom má na mysli preklad umelecký (čo samozrejme nie je na škodu, len je potrebné to rozlišovať) a v tomto dvojčísle sa o ňom dočítate mnoho zaujímavého.
Tejto téme som sa chcela venovať už dávno. Prvýkrát som sa nad ňou pozastavila pri písaní mojej diplomovej práce – ako študent anglického jazyka v rámci prekladateľstva a tlmočníctva som mala písať celú prácu v anglickom jazyku a narazila som na problém autorského vyjadrovania sa v slovenskom a anglickom akademickom/vedeckom texte. V slovenskom jazyku si totiž latinská rétorická tradícia vyžaduje pri takomto type textu používanie autorského plurálu, tzv. pluralis auctoris či pluralis modestiae, teda používanie prvej osoby množného čísla v referencii na autora textu.