O prekladateľskej práci a prekladateľoch koluje (najmä medzi prekladateľmi) množstvo presvedčení, tvrdení a dohadov, ktoré sa niekedy na pravde zakladajú, častejšie ale ani veľmi nie, ako napríklad o zhoršujúcej sa kvalite prekladov či upadajúcom postavení prekladateľov v spoločnosti. A práve rozlíšenie medzi tým, čo sú mýty a čo je naozaj pravda, si vzali na mušku autori tejto knihy.

Obaja budú pravdepodobne aktívnej prekladateľskej komunite pomerne známi, a predovšetkým tej ešte študujúcej, keďže Martin Djovčoš pôsobí na Univerzite Mateja Bela a Pavol Šveda zas na Univerzite Komenského (no a tí ostatní môžu poznať hlas Martina Djovčoša napríklad z tlmočenia priamych prenosov z odovzdávania Oscarov).

Autori prezentujú svoj výskum vo forme vedeckej publikácie, čo sa odráža na celkovom štýle a spôsobe písania, ktorý obsahuje hypotézy, porovnania a štatistické tabuľky. Je teda určená primárne pre komunitu prekladateľov a tlmočníkov a nie pre širšiu verejnosť, čo je možno trošku škoda, pretože mnohé dohady a mýty sa šíria aj medzi neprekladateľmi, ktorí o našej práci nemajú veľký prehľad, a ak by sa zistenia, ku ktorým autori dospeli, prezentovali aj pre nich, možno by to v konečnom dôsledku pomohlo pozdvihnúť povedomie o prekladateľskej profesii a naše spoločenské postavenie.

Na druhej strane, mimoriadne pozitívnym prínosom knihy je po prvé to, že sa v rámci sociológie prekladu snaží opísať, čo by v prekladateľskej praxi mala byť norma, teda kto sú tí „normálni“ prekladatelia a kto sú tí, čo sa od normy (v dobrom či zlom) odchyľujú. Po druhé aj to, že snahou autorov je na základe vlastných prieskumov a ich štatistického zhodnotenia popísať v rámci aktuálneho prekladateľského trhu fakty a tie odlíšiť od mýtov, vďaka čomu môžu sami aktívne pôsobiaci prekladatelia objektívnejšie zhodnotiť situáciu na trhu s prekladom a tlmočením.

Prekladateľom, predovšetkým tým začínajúcim, to pomôže v situácii sa zorientovať, a môže im to slúžiť aj ako dobrý podklad v ich začínajúcej práci v praxi, pretože tu nájdu napríklad to, aké spôsoby účtovania prekladatelia používajú, ako si počítajú normostrany, ako vnímajú spoluprácu s agentúrami, či ako sa vyrovnávajú s trhovými tlakmi (aj s pohľadom na súvisiaci vzťah medzi časom, stresom a kvalitou prekladu). Začínajúcich prekladateľov bude ale asi najviac zaujímať tá časť, kde prekladatelia hodnotia, či sa dá prekladaním uživiť na plný úväzok, alebo tabuľka uvádzajúca za aké sadzby sa aktuálne prekladá.

Pomery na prekladateľskom trhu ale autori poňali naozaj veľmi obšírne, takže zaujímavého tam nájdete viac než dosť. Napríklad aká je aktuálna vzdelanostná a veková štruktúra prekladateľov, ako sa bude vyvíjať strojový preklad a s tým súvisiaci postediting, aká je technická kompetencia prekladateľov v oblasti bežnej počítačovej gramotnosti, ako sa vyvíja práca s CAT nástrojmi, či aký je vzťah praktizujúcich prekladateľov k teórii prekladu, teda či pri svojej práci v praxi postupujú podľa odporúčaní teórie.

Pri tom to ale vôbec nekončí. Autori a zároveň pri popisovaní aktuálnej situácie zamýšľajú aj nad tým, ako sa situácia v preklade a na trhu vyvíjala a kam možno bude smerovať v budúcnosti, a zároveň prezentujú aj zaujímavé závery, ktoré z ich výskumov vyplynuli, napríklad skutočnosť, že mnohí prekladatelia sa síce často sťažujú na nízku kvalitu prekladov svojich neodbornejších kolegov, ale len čosi vyše 14 % z nich pri preklade postupuje naozaj dôsledne (teda medzi explicitne deklarovanými tvrdeniami prekladateľov a tým, ako reálne pracujú, je niekedy rozdiel).

Alebo pri skúmaní užitočnosti teórie prekladu pre prax píšu (a toto môžem potvrdiť), že znalosť teórie pomáha prekladateľom nielen pri hľadaní riešení v konkrétnych prípadoch (nemusia si pamätať presnú definíciu ekvivalencie či vedieť argumentovať teóriou skoposu, ale vedia prečo robia to, čo robia), ale aj v tom, že dokážu klientom či korektorom vysvetliť a obhájiť svoje postupy a riešenia „normálnymi“ slovami. Nehovoriac o mnohých zaujímavých zisteniach či vyvrátených mýtoch z oblasti tlmočenia, ktoré nespomínam len preto, že sa tlmočeniu nevenujem, tlmočníci odpustia.

- - -

Martin Djovčoš, Pavol Šveda: Mýty a fakty o preklade a tlmočení na Slovensku, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied VEDA, 2017

 

 

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP