V poslednom období sa na nás valí zo všetkých strán slovo gender, teda „sociálne pohlavie“ a jeho variácie, a tak počujeme nielen o genderovom koncepte, genderovej senzitivite a genderových roliach, ale gender studies sa už študujú aj na vysokých školách (no comment), máme tu firmy poskytujúce genderový audit (ktorý vám vo firme zhodnotí opatrenia a prístupy z hľadiska rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami) a gender mainstreaming (propagácia a dosiahnutie rovnosti žien a mužov).
Počúvame výzvy, že je čas podniknúť konkrétne kroky smerom k rovnosti žien a mužov, máme dokonca odporúčané kvóty aký pomer žien má byť zastúpený vo vláde, bankovej rade, európskych inštitúciách (čo je mimochodom úplná hlúposť, pretože ak je raz žena šikovná, bude úspešná aj bez genderovej lobby, a ak nie je, tak nechápem, prečo by mala byť niekde len preto, aby tam bolo určité percento žien)…a nakoniec sa nám pojem gender votrel aj do jazyka, a tým aj do prekladu.
Jazyk odráža sociálnu situáciu, spoločenskú a politickú atmosféru, postoje, rebríčky hodnôt v kultúre, dá sa ním otvorene aj skryte ovplyvňovať, pôsobiť, vysvetľovať aj zatajovať (potiaľ súhlasím). Genderoví odborníci na jazyk nám tvrdia, že v komunikácii sa produkujú, upevňujú a kontrolujú vzťahy (hierarchia) medzi pohlaviami, a že by sme teda mali bojovať proti nekorektným spôsobom vyjadrovania sa a presadzovať „jazykovú“ rovnosť pohlaví. Nepriateľom číslo jeden je tu generické maskulínum, teda používanie podstatných mien mužského rodu pre súhrnné označenie mužov a žien. Teraz citujem článok z katedry germanistiky na Jihočeskej univerzite, ktorý uvádza ako príklad vetu „V Kábulu bylo zabito 7 novinářů“ a pýta sa – kolik žen? Odpovedám, že to nie je pre novinovú správu dôležité, dôležité je, že bolo zabitých 7 ľudí. Ďalší príklad z článku: „O úřad amerického prezidenta se ucházelo 224 uchazečů.“ Článok tvrdí, že táto informácia je prinajmenšom nepresná – v čom nepresná? Že neuvádza percento žien? „Také první české testy dokazují, že inzerát typu Přijmeme mladého talentovaného právníka navozuje spíše představu muže, a tím ubírá šance ženám.“ Tak to už je úplná hlúposť, keď sa žena chce stať právničkou, tak sa ňou stane, najmä ak má dosť inteligencie na to, aby pochopila, že „právnik“ je človek vo všeobecnosti (a myslím si, že by vyzeralo naozaj zvláštne, ak by sa objavil inzerát typu „hľadáme mladú právničku“ – do toho by sa ženská lobby obula pre zmenu preto, že je sexistický). Takto budeme mať novinové články zahltené nadpismi typu „Iránski študenti a študentky protestovali proti vláde“, či „Armáda zastrelila 60 opozičných demonštrantov a demonštrantiek“.
Neviem, prečo je generické maskulínum pre genderovú lobby takým veľkým problémom. Stačí sa nad tým predsa logicky zamyslieť – nehovorím predsa o mužovi, ale o človeku (man) vo všeobecnosti, a či je mužského alebo ženského pohlavia, je predsa úplne irelevantné. Prečo by sme mali mať inzeráty typu „Hľadáme prekladateľa(ku)“? Načo potrebujeme jazyk zbytočne zaťažovať nadbytočnými príponami, keď jednoduché „Hľadáme prekladateľa“ teda vo všeobecnosti človeka, ktorý vie prekladať, úplne stačí?
Európska Únia už dokonca vypracovala aj smernicu o nesexistickom používaní jazyka, kde sa okrem iného hovorí:
„Convinced that the sexism characterising current linguistic usage in most Council of Europe member States – whereby the masculine prevails over the feminine – is hindering the establishment of equality between women and men, since it obscures the existence of the women as half of humanity, while denying the equality of women and men;
Noting also that the use of the masculine gender to denote people of both sexes is, in today’s social context, a source of uncertainty about the people – men or women – involved…“
Takže pozor, inzerát „Hľadáme prekladateľa“ vlastne zastiera existenciu žien a pôsobí neistotu, o aké pohlavie sa vlastne jedná…no o obidve, však. V preklade sa stretávam s tým, že mnohé firemné dokumenty (BOZP, interné smernice), či dokonca aj zmluvy používajú genderovo neutrálne zámeno s/he (krásny hybrid) a zahlcujú si vety zbytočnými zámenami ako herself/himself, jej/jeho, a vyžadujú to aj v preklade. Generické maskulínum ale nie je diskrimináciou žien, ale zjednodušením a prácou jazyka, práve tak ako formulácie typu muž činu, chlapsky priama reč, ženská logika, proti ktorým je zbytočné bojovať smernicami, pretože jazyk idiomatické vyjadrovanie jednoducho potrebuje.
Zaujímavé je, že profesor Peter Newmark používa pri všeobecnom slove prekladateľ ženský rod (teda hovorí o nej vo všeobecnosti ako o prekladateľke, „she“). Napríklad: „Any translator is entitled to know the source and the destination of her text; the theme of the text and the quality of its writing she must decide for herself.“ (More Paragraphs on Translation, July 1994). Inak s Newmarkom vo väčšine vecí niekedy až nekriticky súhlasím, až na toto. Práve to jeho „she translator“ mi v niektorých vetách vyslovene vadí a príde mi to lexikálne aj sémanticky úplne nelogické. Spomínam si, že to v niektorej svojej knihe obhajoval tým, že je jednoducho viac prekladateliek ako prekladateľov, ale to je podľa môjho názoru veľmi slabý argument. Náhodou poznám veľa dobrých prekladateľov silnejšieho pohlavia a z množstva blogov a internetových článkov mám niekedy pocit, že ich je viac ako nás, zástupkýň nežného pohlavia (nežné a silné pohlavie je mimochodom ďalší genderovo nesenzitívny stereotyp, proti ktorému sa na genderovej fronte tvrdo bojuje).
That’s one small step for a man, one giant leap for (wo)mankind! Tak. Vyzerá to úžasne.
Určite si pozrite krátky ale výstižný skeč Monthy Pythonovcov z filmu Life of Brian: „I want to be a woman!“
A tak muži, nevadí že nemáte maternicu, nenechajte sa utláčať a bojujte za svoje právo mať deti!