Korzické príslovie a lingua ossu un há e ossu tronca (slová nemajú žiadne kosti, ale môžu ich lámať) vystihuje búrlivý príbeh korzičtiny, ktorá je ďalším príkladom toho, ako jazyk úzko súvisí s identitou národa. Korzičtina je tradičným rodným jazykom Korzičanov, a aj keď je na Korzike oficiálnym jazykom francúzština, podľa nedávneho prieskumu sa 88% obyvateľov považuje za Korzičanov, nie za Francúzov, a 68% si myslí, že Korzika by nebola Korzikou bez ľudí hovoriacich korzicky.
Korzičtina nie je dialektom francúzštiny, ale je to plnohodnotný indoeurópsky jazyk románskeho a latinského pôvodu, ovplyvnený aj taliančinou. Korzičtina bola dlho len hovoreným jazykom, a až na konci devätnásteho storočia sa začala písať. To, že sa prenášala len ústne, malo za následok vznik mnohých variácií a dialektov, ktoré sa niekedy líšia dokonca aj od dediny k dedine. Neškolenému uchu znie korzičtina trochu ako taliančina, a Taliani a Korzičania jeden druhému dokážu porozumieť, aj keď historicky korzičtina s taliančinou nemá nič spoločné.
Podľa klasifikácie UNESCO patrí korzičtina medzi ohrozené jazyky. V posledných rokoch sa začína na Korzike rozprávať o jej väčšej ochrane, začína sa učiť na niektorých školách, vydávajú sa v nej miestne noviny a jej používanie a ochrana tvoria súčasť rozhovorov o zvýšenej autonómii Korziky od Francúzska. Keď Francúzsko získalo Korziku v roku 1768, začala sa francúzština šíriť v takom rozsahu, že koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia už na ostrove neostali žiadni obyvatelia, ktorí by hovorili len korzičtinou.
Na Korzike sú však veľmi silné nacionalistické hnutia bojujúce za samostatnosť Korziky, a jazyk je v mnohých prípadoch ich zbraňou (aj keď šokový účinok plastických trhavín na Korzike dôverne poznajú) a prejavom. Keď sa prechádzate po Korzike, mnohé nápisy (ktoré sú na prvom mieste vo francúzštine a na druhom v korzičtine) tento príbeh rozprávajú – francúzske časti nápisov sú buď prestriekané, alebo, v horšom prípade, rozstrieľané. Separatistické násilie na Korzike neutícha a sporadicky sa objavuje v správach: napríklad v roku 2003 nacionalisti vyhodili do vzduchu štyri domy patriace francúzskym rodinám.
Korzika sa často radí medzi problémové miesta Európy so separatistickými tendenciami, ako sú Severné Írsko či Baskicko. Ako napísal Martin Buckley pre BBC: „Turbulent Corsica remains a thorn in the flesh of France’s political elite. And the evening scent of Mediterranean pine will occasionally be mixed with the smell of plastic explosive.“
A tak si dajme na záver zopár prísloví v korzičtine:
Fora u denti Fora a pena.
Keď si zub vytrhneš, prestane bolieť.
Mortu pinzutu, appinza ti ni un antru.
Keď je čepeľ tupá, naostri si ďalšiu. (Nikto nie je nenahraditeľný.)
Par un colpu un casca l‘?rburi.
Len jedným úderom strom nezotneš.
U soli sorti par tutti.
Slnko svieti pre každého.
? cavaddu dunatu, un fidi? denti.
Darovanému koňovi sa na zuby nepozeraj.