Ak patríte k tým, ktorí si myslia, že odborné preklady sú značne nenáročné a v mnohých prípadoch na ne stačí terminológia, google translate a možno trocha štylistického poupravovania, mám tu jeden návod na smoothie mixér, ktorý vás veľmi rýchlo vyvedie z omylu.
To, že kritika prekladu chýba, je jej málo, je väčšinou len negatívna či jednostranná, sú zvyčajné výhrady, ktoré počuť, ak sa začne hovoriť o slovenských prekladoch. Ja sama som sa tejto téme venovala v diplomovej práci a napríklad aj tu.
V prvej časti som spomenula dva najväčšie problémy kritiky prekladu (ak sa nejaká objaví) a to neexistencia jej komplexnosti a problém stanovenia hodnotiacich kritérií. Človek by mohol namietať, že umelecké/literárne dielo nemôžeme hodnotiť len na základe akýchsi komerčných kritérií (tak pragmatických, ako je kritérium, či dielo plní svoj účel), ale ako také, platia dokonca aj pre umelecké veľdiela. Neviem to napísať lepšie ako Umberto Eco: „I would hazard a guess that when Michelangelo was asked to build the dome of St. Peter´s it was understood both by the buyer and the artist that the dome not only had to be beautiful but also had to endure. The perfection of function is one of the requirements of an art work.“
O kritike prekladu bola časť mojej diplomovky a keď som o tejto téme chcela pôvodne písať , malo to byť niečo krátke a úderné. Doteraz som si totiž myslela, že hlavným problémom kritiky prekladu na Slovensku a v Čechách je to, že nie je. Keď som však tému začala skúmať a vyhľadávať, zistila som, že sem-tam aj je, ale s tým, že ak sa vyskytne, tak len niektoré jej aspekty (najčastejšie negatívne a väčšinou len literárneho prekladu) a chýba nám kritika v akejsi komplexnej forme. A tak sa táto vďačná téma rozvinula na dva poctivé články.