Na jar 2023 mi vychádzajú preklady dvoch zaujímavých kníh, na ktorých som síce pracovala dávno predtým (v prípade Atlasu nezvyčajných jazykov dokonca pred vyše rokom), ale vo finálnej podobe sa k čitateľom dostávajú až teraz.
Zoran Nikolić: Atlas nezvyčajných jazykov (Ikar, 2023): Pútavé skúmanie menej známych jazykov.
Vedeli ste, že niektorí ľudia sú presvedčení, že používatelia jazyka burušaskí, ktorí žijú v odľahlom údolí pod Himalájami, sú v skutočnosti potomkami vojakov Alexandra Veľkého? A že hoci benátčina nie je v Benátkach oficiálnym jazykom, hovorí sa ňou na viacerých miestach Latinskej Ameriky? Čo sa môžeme dozvedieť z existencie gotlandčiny, nárečia zaniknutej starogotlandčiny, ktorou sa hovorí na niekoľkých ostrovoch v Baltskom mori? V knihe nájdete odpovede na tieto a na mnohé ďalšie zaujímavé otázky.
Komunikujeme prostredníctvom hovoreného a písaného slova a jazyk sa v priebehu storočí vyvíjal. Mnohé jazyky sa zachovali, aj keď len v malých oblastiach. Cieľom knihy je predstaviť výber súčasných jazykových ostrovov z celého sveta, ako aj niektoré zaujímavé historické jazyky, ktoré boli v priebehu času absorbované do jedného z väčších jazykov.
Toľko anotácia.
A ja dodávam, že je to presne také, ako sa to tvári, teda atlas zaujímavých jazykových kuriozít, pekne s fotkami a mapami ako sa na správny atlas patrí, ale teda narobila som sa na tom ako blázon. Autor sa narodil v bývalej Juhoslávii uprostred dnešného Srbska, a množstvo jazykov, ktorými sa v Juhoslávii hovorilo (srbochorvátčina, slovinčina, albánčina, macedónčina… a áno, aj slovenčina a čeština) v ňom už od detstva vzbudzovala záujem. A ten pretavil do knihy o rôznych izolovaných jazykoch a jazykových ostrovoch od baltskej latgalčiny cez formosanské jazyky a židovskú tatčinu až po brazílske fulniô.
Ako nie je to nič lingvisticky odborné, ale ako úvod do toho, čím všetkým a kde všade sa hovorí – a do toho množstvo geografických a historických vsuviek – je to skvelé. Osobne vyberám napríklad pitkairnčinu: keď na palube Bounty vypukla vzbura, loď sa musela vrátiť na Tahiti, kde ju niekoľko námorníkov opustilo, ale ďalší (vzbúrenci plus zopár Tahiťaniek a Tahiťanov) pokračovali na ostrov Pitcairn a jeho izolácia spôsobila vznik nového jazyka, zmesi angličtiny a tahitčiny; alebo veľkoizvorčinu: tou sa hovorí v troch obciach v balkánskom regióne, ktorých obyvateľov spája dlhá história, v ktorej sa mieša Kyjevská Rus, mongolská invázia, aj pravoslávne kláštory. A samozrejme, nechýba ani obec Kovačica, celosvetovo známe centrum slovenského insitného umenia.
A veľmi sa mi páči, že rozdiely medzi mnohými príbuznými jazykmi ukazuje na príklade rovnakej vety z Malého princa, napríklad medzi štandardnou švédčinou a dalarnčinou, alebo medzi západofrízštinou a flámčinou.
Stephen King: Ak tečie krv (Ikar, 2023)
Holly Gibneyová z detektívnej agentúry Stratení nájdení pracuje na prípade strateného psa – a na zlepšení svojej asertivity –, keď uvidí v televízii zábery z výbuchu bomby na strednej škole Alberta Macreadyho. Len čo si však znova naladí nočné správy, uvedomí si, že s reportérom, ktorý bol na mieste činu ako prvý, nie je niečo v poriadku.
Tak sa začína poviedka Ak tečie krv, samostatné pokračovanie románu Outsider (IKAR 2019), v ktorom sa jedinečná Holly venuje svojmu prvému sólo prípadu. A to, že zbierka poviedok nesie jej názov, nie je náhoda. „Ak tečie krv, ide to na titulku“ hovorí sa medzi novinármi a reportérmi. Vedia prečo.
Sprevádzajú ju ďalšie tri príbehy – Telefón pána Harrigana, Chuckov život a Krysa z pera obľúbeného a výnimočne nadaného spisovateľa, ktorý sa počas svojej plodnej kariéry k tejto kratšej literárnej forme opakovane vracia. Mnohé z jeho poviedok sa stali predlohou kultových filmov. Ale ako hovorí Stephen King: „Filmy sú prchavé, zatiaľ čo knihy – aspoň tie dobré – sú na večné veky, alebo aspoň skoro.“
Toľko anotácia.
A ja dodávam: … môj prvý King (a nie posledný, hurá). A musím teda poznamenať, v prebiehajúcej debate o tom, že prekladatelia sa kvôli DeepL-u stávajú pomaly ale isto vymierajúcim druhom, tak na tomto by si DeepL vylámal zuby, lebo je to plné prekladateľských chuťovečiek ako snahy zachovať rým v „Steer clear if you´re a louse, because John Law is in the house!“ či aliteráciu v triu „crime, community, and consumer fraud“.
Už ani nehovoriac o poslednej poviedke – Krysa – kde jedna z postáv po nepríjemnom zážitku s hlodavcom počuje rôznych ľudí hovoriť „rat“ v spojeniach, ktoré sa v angličtine pri vyslovení na rat podobajú (napr. niekto povie you were right a on počuje you were rat – a má to aj svoj význam).
Veľký zážitok bolo toto prekladať, a musím povedať, že táto Kingova poloha – poviedky, ktoré áno, obsahujú isté ne/nadprirodzeno, lebo veď King, ale sú predovšetkým ľudské, mi sedí (čitateľsky) oveľa viac ako jeho plnohodnotné horory.
Niečo o knihe si môžete prečítať na Sieťovke a tu si môžete aj vypočuť ukážku, ktorú načítal Kamil Mikulčík.
A ešte niečo z prekladateľskej dielne:
Niektorí ste mi napísali, že sa vám môj preklad Stephena Kinga (Ak tečie krv) dobre číta, čo som veľmi rada, ale tu je napríklad jedna vec, s ktorou som sa musela poriadne vyhrať. (No tak bolo tam toho viac, lebo tento kráľ miluje slovné hračky, ale táto je top).
V poslednej poviedke, Krysa, sa udeje také, že hlavná postava má s krysou podivný zážitok, a keď sa po ňom vráti do bežného každodenného života, stáva sa mu, že v istých situáciách počuje slovo „rat“ namiesto niečoho podobného, čo sa v angličtine s „rat“ dá vo výslovnosti zameniť. A celé to súvisí s ostatným dejom, s konkrétnou osobou, aj prebiehajúcou konverzáciou.
Napríklad, jeden chlapík sa lieči na rakovinu, a povie mu, že sa má dobre, „except I’ve got this damn rat to contend with“. Povedal rash, ale hlavná postava počula rat. A ešte neskôr v texte mu hovorí: „As of rat now all the tests are calling me cancer free.“ Hovoril „as of right now…“
Alebo, manželka mu hovorí (lebo sa predtým pohádali), že „but I was wrong and you were rat“. Myslela a povedala you were right. A úplne na záver hlavná postava, po tom všetkom, čím si prešla a s čím sa musela vyrovnať (aj v súvislosti s krysou), vyhlási, že „everything will be all rat“. Viete, čo myslí.
A všetko to je dosť dôležité pre samotný dej aj vyvrcholenie, takže sa to nedá obísť. Čo v angličtine ako dobre, ale napasovať krysu, aby znela ako niečo v slovenčine, a ešte aj v kontexte, a ešte aby to aj malo zmysel, a súviselo s tým, o čom sa v tej chvíli rozprávajú, a ešte aj s celkovým dejom, no, bola to celkom zábava. S tým som sa teda hrala dosť dlho. Doooosť dlho. Dooooosť. Či sa mi to aspoň trochu podarilo, povedia čitatelia.
