Veľmi sa teším, že na svetlo sveta prichádza už moja štvrtá absyntovka, a druhá v edícii Prekliati reportéri.
Čo je to sloboda? Ľahká otázka, však? Ale odpoveď taká jednoduchá nie je. Lea Ypi sa ju rozhodla pohľadať vo svojom detstve a dospievaní, keď sa v jej rodnom Albánsku rúcal totalitný režim a krajina sa vydávala na cestu k slobode. Do Albánska zaviali nové vône, ale aj zmätok a nepoznaná neistota.
V tejto knihe sa dozviete:
– ako sa albánske deti už od plienok učili milovať svojho vodcu
– prečo bola prázdna plechovka od Coca-Coly vzácnym pokladom
– ako mohli disidenti vychovávať svoje deti v klamstve
– ako sa cítili západní turisti v socialistickom Albánsku
– ako v Tirane prišiel Stalin o hlavu
– ako Albánci a Albánky utekali do Talianska
– ako sa Lea Ypi vyrovnávala so zrúcanými ilúziami o vlastnej rodine
Chystáte sa do Albánska? Čo tak ho predtým trochu spoznať? Lea Ypi nás pozýva na cestu do krajiny, o ktorej minulosti i prítomnosti stále vieme žalostne málo.
Albánsko je krajina, ktorá bola niekoľko desaťročí napevno uzavretá do svojich hraníc, komunistické ideály nahradili náboženstvo a teror a prenasledovanie sa stali každodennou realitou. Pre Leu Ypi však Albánsko znamenalo domov – bezpečné miesto, kde sú si všetci ľudia rovní, susedia si navzájom pomáhajú a od detí sa očakáva, že budú už od škôlky pomáhať budovať lepší svet, zatiaľ čo z podstavcov sa strýčko Hodža blahosklonne usmieval na svojich mladých nasledovníkov.
V decembri 1990 sa všetko zmenilo. Pomníky starých vodcov boli zvrhnuté a ľudia si nových vládcov zrazu mohli vybrať sami. Už sa nemuseli báť zvedavých očí ani príliš tenkých stien, už nemuseli túžiť po prázdnych plechovkách od Coca-Coly, ktoré dodávali ich domácnostiam punc jedinečnosti. Čoskoro sa však začali zatvárať prvé továrne, finančné pyramídy priviedli štát ku krachu a v uliciach vypukli nepokoje. Tisíce ľudí utiekli do Talianska, aby sa po ponižujúcej procedúre museli vrátiť do slobodnej krajiny, ktorá im už nemala čo ponúknuť.
Lea Ypi sa vracia do svojho detstva a dospievania, aby tieto chvíle prežila znova, a aby pochopila, prečo ju rodičia nechali žiť v ilúzii dokonalej krajiny, hoci sami patrili medzi disidentov a totalitnému režimu neverili. S jedinečným nadhľadom a humorom opisuje svoje prežívanie politických zemetrasení i odhaľovanie rodinných tajomstiev, keď sa zároveň rúcali aj všetky jej predstavy o svete.
—
Toľko anotácia. Lea Ypi dospievala práve v dobe, kedy sa uzavretý Hodžov režim zrútil a krajina sa učila slobode (a to učenie sa dosť podobalo na naše divoké deväťdesiate). Pri prekladaní jej pohľadu na to, ako to tam vyzeralo pred aj po (a to pred teda bolo dosť fuuu), som sa chvíľami aj zapotila, a zároveň dozvedela mnoho vecí, o ktorých som vedela len málo alebo rovno nič (povedzme plavba lode Vlora do Bari, alebo albánska občianska vojna, ktorá nasledovala po krachu pyramídových schém). Príjemné čítanie!
O knihe napísal Michal Hvorecký v Denníku N a Alexandra Jurišová pre Magazín o knihách.
