Meteorológia sa nezaoberá meteormi a prečo Hitler neznášal, keď ho niekto volal Nazi – ďalší výber krátkych zaujímavostí o pôvode slov.
Prečo hovoríme čiernobiely a nie naopak?
Hoci na spojenie bieločierny sa dá sporadicky natrafiť, keď si ho poviete nahlas, znie oveľa neprirodzenejšie ako čiernobiely, pretože to druhé máme jednoducho zaužívané. Ale prečo? Pre slovenské spojenie sa mi toho nepodarilo veľa vypátrať, ale v angličtine som sa dočítala, že slovo čiernobiely vychádza z pôvodnej metafory, kedy „čierne na bielom“ znamenalo napísané či vytlačené na papieri, čo sa vyvinulo až do preneseného „je to dané“ (tak sa to ostatne používa dodnes) a poradie farieb tak už ostalo. Ale vraj v španelčine je zaužívanejšie opačné poradie: blanco y negro.
Ultramarínová farba je z latinského „ultramarinus“, čo znamená zámorský, pretože pôvodným zdrojom ultramarínovej bol prášok z lazuritu, dovážaného zo zámoria (Ázie).
Nácek je vlastne dedinský buran
Hitler neznášal, keď ho niekto volal Nazi, pretože „Nazi“ bola dlho pred jeho nástupom k moci (a skrátením Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei na Nazi) posmešná znevažujúca prezývka bavorských sedliakov, častých postáv nemeckých vtipov (lebo každý národ má nejaký iný, z ktorého si robí vtipy) – teda Nazi ako familiárne skrátenie v katolíckom Bavorsku mimoriadne populárneho mena Ignatz/Ignatius (lebo Sv. Ignác z Loyoly).
Prastaré stereotypy: lord a lady
Lord je zo staroanglického hlaford, doslova „strážca chleba“ (hlaf – chlieb, weard – strážca) vo význame pán domu zabezpečujúci jedlo; lady je zo staroanglického hlæfdige, doslova „miesiaca chlieb“ (hlaf – chlieb, dig – miesiť), teda tá, čo sa má postarať o prípravu jedla.
Keď pôjdete na pivo, nezabudnite si ametyst
Slovo ametyst znamená doslova „neopitý“ (z gréckeho záporu a- + methyo, opitý, resp. methyskein, opiť). Verilo sa, že chráni pred opitosťou (napríklad ak mal človek pri pití alkoholu náhrdelník s ametystom), možno aj pre jeho farbu pripomínajúcu víno rozriedené tak, že sa z neho už človek neopije.
Meteorológia sa nezaoberá meteormi, tak prečo sa volá práve takto?
Nuž preto, lebo keď Aristoteles napísal v roku 340 p. n. l. dielo Meteorologica o atmosférických javoch, tak vtedy sa všetko, čo padalo z oblohy, nazývalo „meteor“. Ešte aj dnes sa vodné častice v atmosfére odborne nazývajú hydrometeory (veď Slovenský hydrometeorologický ústav). Meteorológia je z gréckeho metéōron, vysoko v oblakoch, a lógos, veda.
Vianočné etymologické okienko:
Postávajúc na vianočných trhoch s horúcim punčom v ruke, zamýšľali ste sa niekedy, prečo je to vlastne punč? Slovo pochádza z Indie, kde pānč znamená päť, pretože punč by mal obsahovať päť prísad: vodu, alkohol, cukor, korenie a citrónovú šťavu. A mimochodom, Pandžáb sa volá práve takto, lebo sa v ňom nachádza päť veľkých riek.
Vianočné etymologické okienko II.
V tento pokojný a láskyplný čas významného kresťanského sviatku stojí za zmienku, že kretén vlastne znamená kresťan. Kretén je z francúzskeho crétin, ktoré sa vyvinulo z chrétien – kresťan. Eufemistickým „naši kresťania“ tak označovali svojich telesne a duševne postihnutých blížnych: obyvateľov v dedinkách švajčiarskych Álp. Mysleli to vlastne pekne, slovo až neskôr dostalo negatívny nádych.
Zaujímavosť o novoročnom želaní PF:
Je zaujímavé, že keď si všetci masovo posielame navzájom péefka, málokomu napadne, že tento zvyk volať novoročné želanie P.F. (z francúzskeho pour féliciter) sa vlastne používa len na Slovensku a v Čechách, a nikde inde.
Za zvyk volať naše novoročné pozdravy práve takto sa zaslúžil údajne gróf Karel Chotek (1783-1868), pretože najvyššie spoločenské vrstvy začiatkom devätnásteho storočia francúzštinu bežne ovládali, a zároveň na to mala vplyv aj silnejúca sekularizácia českej spoločnosti (v ktorej sa skratka PF stala populárnou náhradou želania šťastných a veselých Vianoc).
Jazykové paradoxy v politickom svete
Názov britskej politickej strany „toryovci“ (Tories) pochádza zo stredovekého Írska, kde slovo tóraidhe znamenalo zbojníka či lupiča. Nuž a zhodou náhod sa nástupcom toryovcov stala Konzervatívna strana Borisa Johnsona. Náhoda?
Periodická tabuľka je z etymologického hľadiska celkom zábava
Celkom dosť chemických prvkov sa volá podľa nejakého miesta a niektoré sú aj celkom jasné (germánium, skandium, polónium, francium…). Tieto štyri však na prvý pohľad tak zrejmé nie sú; a všetky vznikli zo starého latinského geografického názvu.
Ruténium je z latinského Ruthenia, geografického exonyma pre Kyjevskú Rus. Lutécium je z latinského Lutetia, starého názvu Paríža. Hafnium je z latinského Hafnia, názvu Kodane. No a holmium je z latinského Holmia, starého latinského názvu Štokholmu.
Zo sveta fauny a flóry
Carl Linné bol prvý, kto použil slovo „larva“ na nedospelé formy živočíchov. Latinské slovo larva znamenalo zlý duch alebo mátoha. Vzniklo to pravdepodobne podľa latinského Lares: Lárovia boli mytologické vytosti, dobrí duchovia, ktorí chránili predkov. Pôvodný význam „čo má podobu Lára“ sa preniesol na strašidelnú masku v divadle. No a Linné použil slovo larva na vývojové štádiá hmyzu preto, že sa na dospelé formy nepodobajú, a teda „maskujú“ svoj výzor.
Sekvoju pomenoval rakúsky botanik Stephan Endlicher na počesť čerokézskeho indiána menom Sikwayi (v anglickom prepise Sequoyah, odtiaľ latinský botanický názov Sequoia), ktorý vytvoril slabičné čerokézske písmo.
Jednohubky zo sveta: od Paríža po Japonsko
Čítam, že v Paríži boli v dobe pred výťahmi najvyššie poschodia najlacnejšie, lebo tam ľudia museli peši, a vlastne preto všetci tí chudobní umelci bývali v Paríži v podkrovných garsónkach. Čo je vlastne zaujímavé, lebo slovo garsónka je z francúzskeho garçon, starý mládenec, resp. garçonnière, malý byt pre slobodného muža.
Názov Coca-Cola pochádza z povzbudzujúcich látok, ktoré sa pôvodne používali pri jej výrobe. Slovo Coca je za listy juhoamerického kríka koka, z ktorého sa vyrába aj kokaín (jedna fľaša obsahovala okolo 9 miligramov kokaínu až do roku 1903); Cola za výťažok z kolových orechov, ktorým bol nápoj dochutený (ten zas obsahoval kofeín). Nápoj vymyslel v roku 1886 J.S. Pemberton, a jeho účtovník Frank Robinson navrhol, aby v názve použili dve „C“, lebo to bude vyzerať lepšie ako Coca-Kola (kolové orechy sú v angličtine kola nuts).
Slovo rikša vzniklo skrátením japonského džinrikša (džin – človek, riki – sila, ša – vozidlo), takže doslova vozidlo poháňané ľudskou silou. A godzilla je doslova gorilia veľryba.
Bonzovať doslova znamenalo chodiť k bonzovi alebo donášať bonzovi, pričom slovo bonz sme prevzali z francúzštiny (bonze – budhistický mních v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie) a prenesene znamenalo človeka vo vplyvnom postavení.
Slovo šampón má indické korene a pôvodne znamenalo masáž hlavy. Slovo sa vyvinulo z hindského champo, rozkazovacieho spôsobu slova champna, čo znamená tlačiť, stláčať a prešlo významovým posunom z tlačiť na pokožku hlavy – masáž hlavy spojená s umytím vlasov – prostriedok na umývanie vlasov.
Slovo bankrot je z talianskeho spojenia „banca rotta“, v preklade zlomená/rozbitá lavica. Pochádza zo starého janovského zvyku, kedy obchodníkom, čo pracovali s peniazmi a nemali na ďalšie splácanie alebo požičiavanie, rozbili lavicu na ktorej pracovali – na znak toho, že už nemôžu s peniazmi ďalej robiť.
Ešte dve anglické
Slovo bedlam (blázinec) vzniklo z názvu londýnskej nemocnice pre duševne chorých, London´s Bethlehem Hospital for the Insane, čo bolo kedysi tak hrozné miesto, že jej názov sa v skrátenej forme začal používať ako všeobecné pomenovanie blázinca.
Lunatic (šialenec, pomätenec) súvisí s latinským slovom pre Mesiac: luna. Pôvodne totiž označovalo ľudí, ktorí trpeli záchvatmi opakovanej šialenosti, ktorá mala údajne závisieť na fázach Mesiaca.
Mém ako gén
Slovo meme (alebo správnejšie mém) vytvoril Richard Dawkins v knihe The Selfish Gene (Sebecký gén) z roku 1976 skrátením gréckeho mīmēma, „napodobnená vec“, na meme (aby sa to podobalo s génom – meme/gene: keďže tým chcel opísať replikujúcu sa časť kultúrnej informácie).
P.S. slovo sranda máme z češtiny, a pôvodne je to vulgárna odvodenina od sráti (so zakončením asi podľa švanda). A východiskom slova čevapčiči je turecký kebab. Naozaj. Etymologický slovník Ľubora Králika je výborný spoločník na dlhé večery. Napríklad mi hovorí, že slovo stručný sa vyvinulo zo struku. Keď totiž mala plodina veľa strukov, bola to bohatá, výdatná potrava a z toho sa význam posunul na rečový prejav: obsahovo výdatný aj napriek krátkosti. Slovo presný zas nadväzuje na staršie priesny, ktoré sa používalo v súvislosti s chlebom alebo koláčmi a znamenalo bez kvasu, nekvasený. Súčasný význam vznikol významovým posunom „ktorý neprešiel kvasením“ – „zachovaný v pôvodnom stave“ – „bezchybný, presný“.
–
Článok bol publikovaný v Denníku N.
