Keď sa etymológia spojí s mapami, môže z toho vzniknúť fascinujúci historický príbeh. Presne ako v prípade čaju. Slová pre čaj vo väčšine svetových jazykov sú až na pár výnimiek odvodené z dvoch základných koreňov, a to podľa toho, akou cestou sa čaj do konkrétnej krajiny pôvodne dostal.

Oba základné korene pochádzajú z Číny, rovnako ako aj čaj samotný (ako naznačuje latinský názov čajovníka – Camellia sinensis). Z Číny sa pitie čaju rozšírilo najskôr do Japonska (v Japonsku doteraz používajú pôvodnú verziu názvu cha a preto má väčšina japonských čajov v názve „cha“ ako napr. Sencha, Hojicha, či Matcha) a v Európe sa stalo bežným až oveľa neskôr, v sedemnástom storočí.

Väčšina slov pre označenie čaju teda pochádza pôvodne z Číny, ako aj čaj samotný, ale ich dve základné vetvy sa morfologicky líšia podľa toho, akým spôsobom sa do sveta z Číny čaj dostal, a tento rozdiel začal už v samotnej Číne. Mandarínska a kantonská čínština a ďalšie podobné čínske dialekty označujú čaj ako cha resp. chá alebo veľmi podobne, až na niekoľko oblastí, ktoré používajú dialekt min-nan alebo jemu príbuzné, ktorý používa formu te (dôslední sinológovia ľahšie zovšeobecnenie odpustia).

Dialekt min-nan sa používal aj v oblasti Fudžian a na Taiwane, kde mali svoje hlavné kontakty holandskí obchodníci. Práve tí boli medzi prvými hlavnými dovozcami čaju do Európy a preto prevzali označenie thee, ktoré sa v menších obmenách rozšírilo do veľkej časti Európy, do ktorej sa čaj dostával práve po „námornej“ holandskej obchodnej ceste (odtiaľ mu Francúzi hovoria thé, Nemci Tee, v španielčine, taliančine, dánčine či nórčine je to te, vo fínčine tee, či v lotyštine teja). Vplyv dialektu min-nan vidieť aj na slovných formách v jazykoch bývalých holandských kolónií, napríklad indonézsky je čaj teh a na Jáve je to téh.

Označovanie čaju vychádzajúce z koreňa cha má ale hlavný pôvod v pevninskej obchodnej ceste, ktorou bola v tom čase samozrejme Hodvábna cesta. Peržania pridali k cha svoju gramatickú príponu -yi, ktorá sa prejavila v gréckom tsai, arabskom shāy, tureckom çay a uzbeckom choy. Nuž a odtiaľ aj ruský чай či náš čaj. Táto forma sa dostala dokonca až do subsaharskej Afriky v podobe svahilského chai.

Zjednodušene by sa teda dalo povedať, že v tých krajinách, ktoré boli pôvodne zásobované buď cez Macao alebo po vnútrozemských obchodných cestách cez Strednú Áziu, Arabský polostrov či Rusko, je hlavným koreňom označenia čaju „cha“ z mandarínskej čínštiny. Nuž a tie krajiny, do ktorých sa čaj dostal pôvodne námornou „holandskou“ cestou, majú označenie čaju vychádzajúce z koreňa „te“.

Ak si chcete prečítať viac, tu je celý článok aj s mapou etymológie šírenia slova čaj.

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP