Norimberské procesy boli prelomové v mnohých ohľadoch. Hoci sa často skloňuje práve ich medzinárodný dosah či právne aspekty, už menej sa vie, že práve vďaka nim vzniklo moderné simultánne tlmočenie, bez ktorého si dnes už svet medzinárodných ekonomických či politických vzťahov nevieme ani predstaviť.

Ak si odmyslíme už predtým príležitostne použitú šušotáž a niekoľko pokusov s telefonickým tlmočením v Ženeve, ku ktorým sa dostanem neskôr, až do norimberských procesov sa tlmočilo najmä konzekutívne, teda po častiach: niečo poviete, počkáte, kým to tlmočník pretlmočí, a tak ďalej. Tento spôsob tlmočenia je schodný pri práci s dvoma jazykmi, ale pri norimberských procesoch sa ukázalo, že bude potrebné vymyslieť niečo iné.

Spojenci totiž medzinárodný vojenský tribunál poverili úlohou zabezpečiť spravodlivé a promptné procesy obvinených nacistických zločincov a práve požiadavka na rýchlosť sa ukázala byť kameňom úrazu. Ak by sa totiž tak ako dovtedy tlmočilo konzekutívne, procesy by trvali neuveriteľne dlho, keďže sa na nich malo pracovať so štyrmi jazykmi (anglický, francúzsky, ruský a nemecký) a to by znamenalo tlmočenie po krátkych úsekoch v dvanástich smeroch.

S riešením prišiel dôstojník americkej armády Leon Dostert, ktorý sa narodil vo Francúzsku a keď sa stal americkým občanom, v armáde pracoval ako odborník na cudzie jazyky. Dostert si myslel, že je možné, aby človek rozprával a počúval zároveň, a tak tento spôsob riešenia presadzoval. Možné to síce bolo, ale ľahké ani zďaleka.

S technickým riešením pomohla firma IBM, ktorá v dvadsiatych rokoch kúpila patent na zariadenie známe ako Filene-Finlay Speech Translator, ktoré vzniklo s cieľom uľahčenia dvojjazyčných interakcií na konferenciách v Ženeve a po konzultáciách s Dostertom ho upravené zadarmo ponúkla pre norimberské procesy.

A ako to celé fungovalo, si môžete prečítať v pokračovaní článku v Denníku N alebo v rozšírenej verzii uverejnenej na Historywebe.

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP