Počas režimu čelila politickému prenasledovaniu, dlhé roky bola zakázaná a možno aj preto je dnes napriek jej významnému vplyvu na umelecký preklad takmer zabudnutá.

Prezident Andrej Kiska vyznamenal pri príležitosti 24. výročia vzniku Slovenskej republiky dvadsať osobností z rôznych spoločenských oblastí, vrátane Zory Jesenskej, ktorej udelil Rad Ľudovíta Štúra I. in memoriam „za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti“.

Zora Jesenská bola významnou osobnosťou slovenskej kultúrnej scény. Prekladala z ruskej, francúzskej, anglickej i nemeckej literatúry. Okrem ruskej klasiky, ktorá jej bola najbližšia, prekladala napríklad aj Simone de Beauvoir (Krv iných), Alexandra Dumasa st. (Čierny tulipán), či Gustava Flauberta (Pani Bovaryová), no a samozrejme Shakespearove divadelné hry. Jej preklady boli zakázané ešte aj vyše dvadsať rokov po tom, čo v roku 1972 predčasne zomrela, a napriek oficiálnej posmrtnej rehabilitácii, ktorej sa jej dostalo v roku 1991 na konferencii „Zora Jesenská v slovenskej kultúre“ v Budmericiach, sa ani dnes jej meno v súvislosti s umeleckým prekladom takmer nespomína.

Napriek jej zásadnému vplyvu na vývoj umeleckého prekladu na Slovensku a výrazným osobným postojom, ktoré neváhala vyjadriť, akoby prestala byť v nových pomeroch zaujímavá, a aj to zmenil prezident Kiska, i keď len nepatrne, keď ju vyznamenal. Ako píše autorka monografie, ktorá o Zore Jesenskej vyšla, „vo všeobecnosti málokto z mladých ľudí tuší, že v tejto krajine raz žila a tvorila jedna výnimočná žena, ktorá mala svoj názor a myslela samostatne, bola originálna a nonkonformná, a asi preto rozporuplná.“

Celý článok o Zore Jesenskej, polemike okolo jej prekladu Tichého Donu, politickom prenasledovaní, jej preklade Doktora Živaga či pre ňu osudového Hamleta si môžete prečítať tu.

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP