Človeku by sa mohlo na prvý pohľad zdať, že preklad jedálneho lístku je ľahký, či priam triviálny, a v prípade takej paradajkovej polievky taký aj je, ale to je len začiatok. Keď sa prekladateľ prepracuje cez všetky možné mysticky znejúce spôsoby úpravy jedla, ako gratinovaný, restovaný, pošírovaný a slovné hračky typu „slepičí tváře v páře“ dostane až k prípadom, kedy musí byť prinajmenšom gastroexpert so znalosťou všetkých krajov Slovenska aj Čiech („cmunda po Kaplicku“ ??) s výnimočnou schopnosťou googliť a často aj s veľkou dávkou predstavivosti a kreativity, aby sa nakoniec zmieril s tým, že mnohé jedlá sa doslova stratia v preklade.

Mnohé jedálne lístky by mohli bez problémov slúžiť ako výborné didaktické pomôcky pri výučbe prekladu, a to nehovorím len o hľadaní hraníc exotizácie a naturalizácie pri jedlách ako sú lečo či čevapčiči (pri ktorých som sa už stretla aj s anglickými výrazmi „lecho“ a „chevapchichi“), nehovoriac o ďalších, ako sú už notorické bryndzové halušky, utopenec, česká kulajda, olomoucké tvarůžky, či baranie rohy...Zatiaľ jednoduché, postačí opisný spôsob prekladu a je to, ale čo keď sa dostanete k metaforicky ladenému jedálnemu lístku, ktorý ponúka „utopenca z Labutieho jazera“? Keď preložíte utopenca opisom, ako sa dostanete k Labutiemu jazeru? To by nešlo, jediný výsledok by bol opis jedla, ktorého slovná hračka by sa úplne stratila...alebo opis s vysvetlením, že po slovensky sa to nazýva tzv. „drowned man“? To už sa dá, aj keď veľmi pritiahnuté za vlasy, spojiť aj s Labutím jazerom... Ale stále to nie je ono, je to príliš dlhé na len studený predkrm na jedálnom lístku... Riešenie je veľmi stručný opis (napríklad „pickled sausage with onion“) kombinovaný s názvom v úvodzovkách na spôsob „Drowned man from the Swan lake“... Tak či tak, stále dlhé a stále to nie je ono a tá krásna slovná hračka je nenávratne stratená.  Jedálne lístky sú aj krásnou ukážkou toho, akým výrazovým nástrojom sú diminutíva, a akým veľkým problémom ich prítomnosť v slovenčine (či češtine, keď už sme pri tom) a absencia v angličtine. Vezmite si len taký názov ako „polívky, polívečky...“ a to už nehovorím o „grilovaných žebrech našich čuníků“, „prasátkovém a kuřátkovém řízečku“, „gulášku na černém pivku s bramboráčky“ a „teplé šunčičke od kosti“... celý štylistický náboj sa stráca. Opačná strana štylistického spektra ponúka ďalšie prekladateľské perly, ako „originál smažák s tatarskou omajdou“, „desperátův steak s hromadou ohnivých fazolí“ či „pravý šopák“. Len si to skúste preložiť, aby to takto znelo aj v angličtine.

Špecialisti na jedálne lístky, nad ktorými si prekladatelia trhajú vlasy, sú najmä naši českí bratia s ich vlastným zmyslom pre humor. Keď takýto jedálny lístok dostane do rúk prekladateľ s požiadavkou jeho prekladu do angličtiny, najskôr sa zasmeje. O desiatej v noci sa už po dvoch turkoch kýve hore dolu na stoličke, medzitým vyfajčí krabičku cigariet, a skončí sa to tým, že sa o tretej hodine ráno s opuchnutými očami zmieri s tým, že po anglicky to jednoducho vtipné nebude. A keď sa dopracuje k jedlám „pro opravdové jedlíky nebo více osob aneb tzv. pánev Orlosupa bradatého“, tak už to pomaly aj začne strácať zmysel, a okrem toho, náš prekladateľ je už nielen gastroexpert, ale aj ornitológ a ide spať s novonadobudnutými vedomosťami, že orlosup bradatý je jedným z najväčších supov na svete a latinsky sa povie Gypaetus barbatus Linnaeus...aj tam nás môže zaviesť triviálny preklad jedálneho lístku.

Asi si idem dať neskorú a určite zdravú večeru. 

ROLOVAŤ HORE / SCROLL TO TOP